ZJEDNOTENIE EURÓPY ROZDELENÍM
Historické príklady
Pred vznikom národných štátov bola Európa rozdelená na desiatky až stovky malých kráľovstiev, kniežactiev a vojvodstiev, ktoré boli dostatočne životaschopné a zároveň flexibilné vo vzájomnom obchode, výmene práce (viď. napríklad talianski stavitelia u nás) i tovaru. K ich preválcovaniu a zglajchšaltovaniu došlo násilím zvonku, obvykle silným diktátorom, či vodcom (Napoleon, Garibaldi, Bismarck). Treba pripomenúť, že vtedajší aj neskorší najradikálnejší hlásatelia veľkých národných štátov k tzv. hlavnému, štátotvornému národu paradoxne vôbec nepatrili (Napoleon bol Korzičan, Stalin Gruzínec a Hitler Rakúšan). Išlo teda o umelé zoskupenia, zakaždým budované tzv. štátotvorným národom na úkor iných - viď. „žalár národov“ rakúskej monarchie (ale po rakúsko-uhorskom vyrovnaní aj maďarského kráľovstva). Práve takéto štátne útvary dnes tvoria najsilnejších členov naštartovanej európskej integrácie a pochopiteľne nemajú záujem priznať vlastné problémy, či hľadať riešenia. Ide to tak ďaleko, že tieto umelé, neživotné schémy presadzujú aj inde, čo len bráni prirodzenému procesu vzniku najmenších, logických celkov. Medzi inými na to doplatila aj Bosna.
Ale riešenie už je roky na svete. Jeho iniciátorom bol Alfred H. Heineken, predseda správnej rady tretieho najväčšieho pivovarníckeho zoskupenia na svete. V rámci svojej nadácie pre historické vedy rozvinul s holandskými vedcami myšlienku „Euroutópie“, kde by 75 štátov (+ Monako a Lichtenštajnsko) tvorilo stabilný kontinent. Tu sa už blížime k ideálu logických územných celkov. Heinekenovým cieľom bol výber takýchto štátnych útvarov, ktoré nepresiahnu desať miliónov obyvateľov. Má to nepochybné výhody v možnosti tzv. priamej demokracie, ktorá má zároveň solídny ekonomický základ a šance občanov zúčastniť sa na správe vecí spoločných sú takmer optimálne. Samozrejme, že to vyžaduje delenie stávajúcich veľkých i stredných štátov. V Eurotópii je tak Španielsko rozdelené na šesť pôvodných častí; Francúzsko na sedem (plán však zabudol na samostatnú Korziku); Taliansko na osem častí (Sicília a Sardínia tvoria jeden z týchto štátov) a Poľsko na päť častí (vrátane samostatného Sliezska). Tento veľkorysý plán rozdelil na dvoje Belgicko, Holandsko aj Rakúsko; ponechal nezmenené škandinávske krajiny, oddelil Moravu od Českej Republiky, spojil Írsku republiku so severným Írskom, rozdelil Veľkú Britániu na deväť častí (z toho na sedem častí samotné Anglicko) a Nemecko dokonca na jedenásť. Ušiel mu však vznik Slovinska a celkom zabudol na bývalý Sovietsky zväz, bez ktorého rozdelenia by takto rozdrobená Európa čelila stálej hrozbe. Ak teda doplníme mapu už o existujúce nové štátne celky (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Bielorusko, Ukrajina, Slovinsko, Korzika, Gruzínsko, Arménsko, Abcházsko, Azerbajdžan, Ingušsko, Nachičevan, Dagestan, Osetia...), blížime sa k číslu deväťdesiat (a viac) členských štátov takto zjednotenej Európy. Len pre zaujímavosť, 36% Heinekenom navrhovaných štátnych útvarov je menších ako Slovensko a ideálnym priemerom osídlenia v rámci jedného štátu je 6 300 000 obyvateľov.
Takáto Európa však musí prirodzene integrovať aj podobným spôsobom v budúcnosti rozdelené Rusko, ktoré by inak bolo stálou hrozbou na kontinente. Logicky by tak malo dôjsť k rozdeleniu čínskeho kolosu a perspektívne aj amerických štátov, kde rovnako funguje tendencia oslobodenia od federálnej nadvlády Washingtonu. A to dokonca aj teroristickými útokmi z vlastných radov ako sa to stalo v roku 1995 v Oklahome bombovým útokom vietnamského veterána Timothy McVeigha.
Ideál - logické územné celky riadené obcou aténskeho typu
Európa už zažila rozkvet malých štátov. V starobylom Grécku fungovali mestské štáty, čo sa opäť objavilo v celej Európe za stredoveku. Učenci, ako napríklad Komenský, ale neskôr aj Štúrovci, sa pohybovali voľne po kontinente, aby študovali tam, kde predpokladali najvyššiu úroveň súdobej vzdelanosti. Byrokracia má zakaždým tendenciu opevňovať sa vo vládnych postoch. Čím menšiu váhu tieto posty budú mať a čím nižšie sa prenesie rozhodovacia právomoc, tým lepšie pre občana. Bývalej Československej socialistickej republike sa hovorilo tiež „federácia okresov“. Tým, že oficiálna federácia nefungovala, vytvoril sa spontánne systém najmenších logických územných celkov s vlastným uzavretým cyklom problémov i riešení. Každý okres mal svoj okruh schopných ľudí, ktorí sa tak či onak podieľali na jeho správe (alebo kritike). Aj sťažnosť smerujúca do kancelárie prezidenta ČSSR sa opäť riešila na úrovni okresu. Dá sa očakávať, že v štáte, ktorého rozmery nebudú potláčať problémy menších regionálnych celkov, sa aj volič opäť vráti k volebným urnám s vierou, že voľbou tentoraz naozaj o niečom rozhoduje. Je len logické, že technické otázky, akými sú mena, obrana a zahraničné styky, musia byť ešte rozdiskutované. Zjednocujúcim prvkom takejto Európy by sa mohol stať Európsky parlament, ktorý zatiaľ hrá len veľmi okrajovú úlohu. Je to v súčasnosti obludne drahá klebetáreň kombinovaná s arénou pre politických exhibicionistov. S menšími voličskými obvodmi a užším kontaktom s ich obyvateľmi by táto inštitúcia mohla začať plniť naozaj zmysluplné úlohy. To by bolo aj adekvátne fórum na dotiahnutie postupných krokov pre zjednotenie homogénnej Európy rovnocenných, logických štátnych útvarov.
Jednota prirodzených celkov
Pulzácia rozdeľovania a opätovného spájania, zdá sa, sprevádza každý dynamický systém. Ak Európa má prejsť omladením zo staručkej, uťahanej dámy; ktorú každý zdraví, ale málokto si ju váži; potom snáď práve spojením oboch komplementárnych princípov. Ak vychádzame z biologických modelov, tak súčasnej Európe, zloženej z malých a veľkých štátov, hrozí, že sa stane organizmom s dvoma žalúdkami, tromi pľúcami, štyrmi cirhotickými pečeňami a nekonečnom končatín. Veď ozaj, načo agrárne Španielsko (ktoré má už tak dosť problémov) potrebuje za suseda v Európskom spoločenstve agrárne Maďarsko a Poľsko? Celkom inak sa tie isté územia javia po zaradení do sústavy menších, logických štátnych celkov. Každý kto skladal detskú skladačku vie, aké ťažké je dať dokopy diely nesúrodej veľkosti - veď aj preto ten úspech Lego-systému kombinujúceho rovnocenné časti. Funkčné telo Európy by sa malo skladať zo štátovorných buniek optimálnych veľkostí. Každý tento celok by mal byť tak ako bunka sebestačný a predsa v mene vyššieho princípu a vzájomnej výhodnosti vstupovať ako rovnocenný partner do spoločenstva iných. Je možné, že práve takto sa konečne vyhneme vnútroeurópskym konfliktom, ktoré dosiaľ už dva krát odpálili nálož svetovej vojny. Malé, ale sebestačné štátne celky nebudú mať potrebu, ani silu navzájom sa napádať, či usilovať o územné zmeny. Ich občania by sa mali medzi nimi pohybovať slobodne ako skutoční Európania. Spoločná mena, na základe stabilnej siete množstva malých finančných základní, potom bude mať konečne zmysel. Možno tak Európa ukáže príklad aj iným kontinentom. Isté je, že pri rokovaní ministrov zahraničných vecí, či premiérou EÚ stále cítiť tlak veľkých štátov a marginálnu úlohu tých malých. Ale ak by za stôl zasadlo jedenásť zástupcov nemeckých štátov, sedem francúzskych a šesť španielskych, tak by reprezentovali silu pôvodných národných celkov, ale zároveň by sa mohli spájať jednotlivo s inými zástupcami štátov Eurotópie na základe spoločných záujmov napríklad poľnohospodárskych, priemyselných alebo prímorských oblastí Európy. Nie je to vízia ani trochu utopická, naopak ponúka praktické riešenie absurdného pendlovania Európskeho parlamentu medzi Bruselom a Štrasburgom, ktorý stojí toľko zbytočne vyhodených peňazí. Zástupcovia logických územných celkov by tak vytvorili druhú komoru parlamentu, ktorá je vo vyspelých demokraciách samozrejmosťou. Podobné riešenie mimochodom malo aj bývalé Federálne zhromaždenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, rozdelení na Snemovňu ľudu a Snemovňu národov.
Variabilita rozhodovania by tak bola ďaleko menej determinovaná veľmocenskými záujmami a bližšia k reálnym problémom menších štátnych útvarov. Koniec-koncov, olympijská vlajka sa skladá z piatich kruhov ako dokonalých geometrických útvarov, kde od stredu je rovnako ďaleko na všetky strany. A takým dokonalým, dynamickým telesom by znovuzjednotená Európa mohla a mala byť.
Posledni komentare
25.02.2014 19:44:55: no a este jeden zdroj: slovnik vichodńarov, http://www.stofanak.sk a tam mozno najst viacero hesiel:...21.02.2014 11:39:24: Tak to nie, To je rýdzo ruský výraz. Ale chýba tam naše obyčajné "zahnúť, zahýbať"
21.02.2014 09:41:11: nadchýna ma ten výpočet, rozširujem ešte o jedno veľmi časté slovo, ktoré som tam nepostrehla - jeba...