Gustáv Murín

VŠETKO JE INAK

ZJEDNOTENIE EURÓPY ROZDELENÍM

 

Historické príklady

  Pred vznikom národných štátov bola Európa rozdelená na desiatky až stovky malých kráľovstiev, kniežactiev a vojvodstiev, ktoré boli dostatočne životaschopné a zároveň flexibilné vo vzájomnom obchode, výmene práce (viď. napríklad talianski stavitelia u nás) i tovaru. K ich preválcovaniu a zglajchšaltovaniu došlo násilím zvonku, obvykle silným diktátorom, či vodcom (Napoleon, Garibaldi, Bismarck). Treba pripomenúť, že vtedajší aj neskorší najradikálnejší hlásatelia veľkých národných štátov k tzv. hlavnému, štátotvornému národu paradoxne vôbec nepatrili (Napoleon bol Korzičan, Stalin Gruzínec a Hitler Rakúšan). Išlo teda o umelé zoskupenia, zakaždým budované tzv. štátotvorným národom na úkor iných - viď. „žalár národov“ rakúskej monarchie (ale po rakúsko-uhorskom vyrovnaní aj maďarského kráľovstva). Práve takéto štátne útvary dnes tvoria najsilnejších členov naštartovanej európskej integrácie a pochopiteľne nemajú záujem priznať vlastné problémy, či hľadať riešenia. Ide to tak ďaleko, že tieto umelé, neživotné schémy presadzujú aj inde, čo len bráni prirodzenému procesu vzniku najmenších, logických celkov. Medzi inými na to doplatila aj Bosna.  

  Ale riešenie už je roky na svete. Jeho iniciátorom bol Alfred H. Heineken, predseda správnej rady tretieho najväčšieho pivovarníckeho zoskupenia na svete. V rámci svojej nadácie pre historické vedy rozvinul s holandskými vedcami myšlienku „Euroutópie“, kde by 75 štátov (+ Monako a Lichtenštajnsko) tvorilo stabilný kontinent. Tu sa už blížime k ideálu logických územných celkov. Heinekenovým cieľom bol výber takýchto štátnych útvarov, ktoré nepresiahnu desať miliónov obyvateľov. Má to nepochybné výhody v možnosti tzv. priamej demokracie, ktorá má zároveň solídny ekonomický základ a šance občanov zúčastniť sa na správe vecí spoločných sú takmer optimálne. Samozrejme, že to vyžaduje delenie stávajúcich veľkých i stredných štátov. V Eurotópii je tak Španielsko rozdelené na šesť pôvodných častí; Francúzsko na sedem (plán však zabudol na samostatnú Korziku); Taliansko na osem častí (Sicília a Sardínia tvoria jeden z týchto štátov) a Poľsko na päť častí (vrátane samostatného Sliezska). Tento veľkorysý plán rozdelil na dvoje Belgicko, Holandsko aj Rakúsko; ponechal nezmenené škandinávske krajiny, oddelil Moravu od Českej Republiky, spojil Írsku republiku so severným Írskom, rozdelil Veľkú Britániu na deväť častí (z toho na sedem častí samotné Anglicko) a Nemecko dokonca na jedenásť. Ušiel mu však vznik Slovinska a celkom zabudol na bývalý Sovietsky zväz, bez ktorého rozdelenia by takto rozdrobená Európa čelila stálej hrozbe. Ak teda doplníme mapu už o existujúce  nové štátne celky (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Bielorusko, Ukrajina, Slovinsko, Korzika, Gruzínsko, Arménsko, Abcházsko, Azerbajdžan, Ingušsko, Nachičevan, Dagestan, Osetia...), blížime sa k číslu deväťdesiat (a viac) členských štátov takto zjednotenej Európy. Len pre zaujímavosť, 36% Heinekenom navrhovaných štátnych útvarov je menších ako Slovensko a ideálnym priemerom osídlenia v rámci jedného štátu je 6 300 000 obyvateľov.  

  Takáto Európa však musí prirodzene integrovať aj podobným spôsobom v budúcnosti rozdelené Rusko, ktoré by inak bolo stálou hrozbou na kontinente. Logicky by tak malo dôjsť k rozdeleniu čínskeho kolosu a perspektívne aj amerických štátov, kde rovnako funguje tendencia oslobodenia od federálnej nadvlády Washingtonu. A to dokonca aj teroristickými útokmi z vlastných radov ako sa to stalo v roku 1995 v Oklahome bombovým útokom vietnamského veterána Timothy McVeigha.

 

Ideál - logické územné celky riadené obcou aténskeho typu

  Európa už zažila rozkvet malých štátov. V starobylom Grécku fungovali mestské štáty, čo sa opäť objavilo v celej Európe za stredoveku. Učenci, ako napríklad Komenský, ale neskôr aj Štúrovci, sa pohybovali voľne po kontinente, aby študovali tam, kde predpokladali najvyššiu úroveň súdobej vzdelanosti. Byrokracia má zakaždým tendenciu opevňovať sa vo vládnych postoch. Čím menšiu váhu tieto posty budú mať a čím nižšie sa prenesie rozhodovacia právomoc, tým lepšie pre občana. Bývalej Československej socialistickej republike sa hovorilo tiež „federácia okresov“. Tým, že oficiálna federácia nefungovala, vytvoril sa spontánne systém najmenších logických územných celkov s vlastným uzavretým cyklom problémov i riešení. Každý okres mal svoj okruh schopných ľudí, ktorí sa tak či onak podieľali na jeho správe (alebo kritike). Aj sťažnosť smerujúca do kancelárie prezidenta ČSSR sa opäť riešila na úrovni okresu. Dá sa očakávať, že v štáte, ktorého rozmery nebudú potláčať problémy menších regionálnych celkov, sa aj volič opäť vráti k volebným urnám s vierou, že voľbou tentoraz naozaj o niečom rozhoduje. Je len logické, že technické otázky, akými sú mena, obrana a zahraničné styky, musia byť ešte rozdiskutované. Zjednocujúcim prvkom takejto Európy by sa mohol stať Európsky parlament, ktorý zatiaľ hrá len veľmi okrajovú úlohu. Je to v súčasnosti obludne drahá klebetáreň kombinovaná s arénou pre politických exhibicionistov. S menšími voličskými obvodmi a užším kontaktom s ich obyvateľmi by táto inštitúcia mohla začať plniť naozaj zmysluplné úlohy. To by bolo aj adekvátne fórum na dotiahnutie postupných krokov pre zjednotenie homogénnej Európy rovnocenných, logických štátnych útvarov.   

 

Jednota prirodzených celkov

  Pulzácia rozdeľovania a opätovného spájania, zdá sa, sprevádza každý dynamický systém. Ak Európa má prejsť omladením zo staručkej, uťahanej dámy; ktorú každý zdraví, ale málokto si ju váži; potom snáď práve spojením oboch komplementárnych princípov. Ak vychádzame z biologických modelov, tak súčasnej Európe, zloženej z malých a veľkých štátov, hrozí, že sa stane organizmom s dvoma žalúdkami, tromi pľúcami, štyrmi cirhotickými pečeňami a nekonečnom končatín. Veď ozaj, načo agrárne Španielsko (ktoré má už tak dosť problémov) potrebuje za suseda v Európskom spoločenstve agrárne Maďarsko a Poľsko? Celkom inak sa tie isté územia javia po zaradení do sústavy menších, logických štátnych celkov. Každý kto skladal detskú skladačku vie, aké ťažké je dať dokopy diely nesúrodej veľkosti - veď aj preto ten úspech Lego-systému kombinujúceho rovnocenné časti. Funkčné telo Európy by sa malo skladať zo štátovorných buniek optimálnych veľkostí. Každý tento celok by mal byť tak ako bunka sebestačný a predsa v mene vyššieho princípu a vzájomnej výhodnosti vstupovať ako rovnocenný partner do spoločenstva iných. Je možné, že práve takto sa konečne vyhneme vnútroeurópskym konfliktom, ktoré dosiaľ už dva krát odpálili nálož svetovej vojny. Malé, ale sebestačné štátne celky nebudú mať potrebu, ani silu navzájom sa napádať, či usilovať o územné zmeny. Ich občania by sa mali medzi nimi pohybovať slobodne ako skutoční Európania. Spoločná mena, na základe stabilnej siete množstva malých finančných základní, potom bude mať konečne zmysel. Možno tak Európa ukáže príklad aj iným kontinentom. Isté je, že pri rokovaní ministrov zahraničných vecí, či premiérou EÚ stále cítiť tlak veľkých štátov a marginálnu úlohu tých malých. Ale ak by za stôl zasadlo jedenásť zástupcov nemeckých štátov, sedem francúzskych a šesť španielskych, tak by reprezentovali silu pôvodných národných celkov, ale zároveň by sa mohli spájať jednotlivo s inými zástupcami štátov Eurotópie na základe spoločných záujmov napríklad poľnohospodárskych, priemyselných alebo prímorských oblastí Európy. Nie je to vízia ani trochu utopická, naopak ponúka praktické riešenie absurdného pendlovania Európskeho parlamentu medzi Bruselom a Štrasburgom, ktorý stojí toľko zbytočne vyhodených peňazí. Zástupcovia logických územných celkov by tak vytvorili druhú komoru parlamentu, ktorá je vo vyspelých demokraciách samozrejmosťou. Podobné riešenie mimochodom malo aj bývalé Federálne zhromaždenie spoločného štátu Čechov a Slovákov, rozdelení na Snemovňu ľudu a Snemovňu národov.

  Variabilita rozhodovania by tak bola ďaleko menej determinovaná veľmocenskými záujmami a bližšia k reálnym problémom menších štátnych útvarov. Koniec-koncov, olympijská vlajka sa skladá z piatich kruhov ako dokonalých geometrických útvarov, kde od stredu je rovnako ďaleko na všetky strany. A takým dokonalým, dynamickým telesom by znovuzjednotená Európa mohla a mala byť.

 

 SLOVENČINA JE SVETOVÁ

  Už súčasníci autora Kámasútry vedeli, že sex sa odohráva v hlave. A o tom sa dozvedáme pomocou slov. Slovenčina je v tomto smere šampiónom medzi jazykmi.
  Všimol si to už český komik Jana Wericha, ktorý v knižných rozhovoroch s Jiřím Janouškom medzi iným povedal: „Všechny ty národy, jejichž řeč aspoň trochu znám, mají mnoho nadávek spojených se sexem, s pohlavními orgány a jejich činností... Podívejte se na Italy! Katolická země a jak se tam nadává, s jakou vervou, s jakými gesty. A jaké partie v tom účinkují! Slováci také nejsou tak prudérní jako my. Jejich folklór je prostoupen milováním, tělesnou láskou, smyslností.“
  S myšlienkou dokázať tento predpoklad aj prakticky prišiel matematik a recesista Ivan Mizera, ktorý pod pseudonymom „Prof. Anton Zelený a kolektív” vydal krátko po Nežnej revolúcii „Najkratší slovník slovenských slov“ a nazbieral v ňom dokopy až 234 hesiel. Tie ale vznikli rôznymi variáciami troch najzákladnejších vulgárnych výrazov, ktoré ani nemusíme uvádzať. Zaujímavé sú totiž všetky tie ostatné výrazy vyjadrujúce milovanie, ktoré tento milý slovníček neobsahuje. S pomocou priateľov, známych a spriatelených čitateľov som zostavil zoznam slov, ktorými na Slovensku opisujeme telesnú lásku. Prvú kategóriu výrazov môžeme použiť, či dokonca sú priam nevyhnutné pre oficiálnu komunikáciu:

Posledni komentare
25.02.2014 19:44:55: no a este jeden zdroj: slovnik vichodńarov, http://www.stofanak.sk a tam mozno najst viacero hesiel:...
21.02.2014 11:39:24: Tak to nie, To je rýdzo ruský výraz. Ale chýba tam naše obyčajné "zahnúť, zahýbať"
21.02.2014 09:41:11: nadchýna ma ten výpočet, rozširujem ešte o jedno veľmi časté slovo, ktoré som tam nepostrehla - jeba...

Čomu sme sa mohli a mali vyhnúť


...Výsledok tohto vzájomného štvania sa celkom logicky podpísal na biede slovenskej literatúry na záver 20. storočia. Nedokázali sa zmieriť dokonca ani, keď mali spoločne reprezentovať vlastné dielo v zahraničí. Na rozdiel od toho mali Rusi viac rozumu, keď na Frankfurtskom knižnom veľtrhu v roku 2003 spoločne kolegiálne (tí oficiálni a vládou podporovaní, aj tí, čo prišli na vlastnú päsť) predstavili celú širokú paletu ruskej literatúry a to preto (slovami básnika Jevgenija Bunimoviča), "aby Rusko v európskom kontexte nečnelo ako dáky exot, ale aby sa stalo pre celú Európu normálnym partnerom!". Žiaľ, do malej hlavy ani lievikom rozumu nenaleješ. A tak sme boli svedkami nielen osobnej sabotáže prezentácie slovenskej literatúry raz z jednej, ale hlavne z druhej strany, ale priam jej monopolizovania! Našiel sa dokonca exot, ktorý je dodnes presvedčený, že všetky nemecky hovoriace krajiny patria do jeho výsostného léna. Takže sa vôbec nehanbil urobiť škandál, keď istá nemecká univerzita pozvala na čítačku slovenského autora, ktorý sa konkrétne jemu nepáčil, lebo bol vraj "málo demokratický" (žeby nemeckí profesori nevedeli koho pozývajú?). Na presadenie svojej výlučnej moci neváhal pri istej príležitosti zatlačiť vlastným mastným pupkom do rohu jednu z obetavých organizátoriek literárneho života v Rakúsku, aby jej jasne a nedvojznačne vysvetlil, že bez jeho požehnania nemá čo pozývať (ním) "nepreverených" slovenských autorov pred rakúske publikum! A ten istý samozvanec sa rozhodol ovládať istú stredoeurópsku cenu tak, aby v nej za Slovenska mohli byť čo i len nominovaní len tí, ktorých sám nazval v istej prednáške v Prahe ako "vybrané kone" (Samozrejme, v kontexte toho, že sa sťažoval ako sa národná literatúra zužuje len na zopár takto vybraných nepárnokopytníkov - veľmi očarujúce je počúvať, keď zlodej kričí, chyťte zlodeja!).

VŠETKO JE INAK

Eseje o všetkom, čo je inak, než ako sa tvári

vyšlo vo vydavateľstve Matice slovenskej v roku 2007

Ukážka:                            

Nádherný nový svet

  Keď Haxley napísal "Nádherný nový svet", celkom určite tým nemyslel stvorenie nového literárneho sveta. A predsa sa tak stalo. Elektronické médiá pomaly, ale iste etablujú celkom nové literárne prostredie. Je ďaleko slobodnejšie, demokratickejšie, ľudovejšie - a zraniteľnejšie. Autorský pocit elitárstva je nenávratne preč. Dnes môže byť vďaka elektronickým médiám autorom, a dokonca navonok masovo publikovaným, každý. Samozrejme, otázkou je, či to niekto číta. A ďalšou je aj to, ako dlho taká elektronická sláva vydrží.
  Takzvaný nelineárny text dostáva vďaka elektronickým médiám neuveriteľné možnosti zahustenia, ale aj rozšírenia informácie. Z toho ťažia všetky druhy informačných materiálov, encyklopédií, cestopisy, literatúra faktu a čiastočne aj eseje. Klasický literárny príbeh to však skôr utláča, než podporuje. Pokusy rozšíriť zážitok z čítania o vizuálne efekty nutne potláča atraktivitu samotného čítania. Skutočná esencia čítania je v samote čitateľa s knihou. Už otočenie stránky je väčšia námaha, než kliknutie na klávesnici počítača. Ale bez tej námahy, nemôže dôjsť k zážitku vnímania tlačeného slova s nutnosťou nasadenia vlastnej fantázie. Kniha je "horúce médium", musíme informáciu, ktorú prináša, "zohriať" vlastnou čitateľskou účasťou. Elektronické formy informácie sú "studené médium", kedy cez nás informácia síce preteká ľahšie, ale tiež nezanechá výraznú stopu.
  Elektronické médiá, a najmä internet, však môžu významne pomôcť v nekompromisnom "darwinistickom výbere" zo záplavy písaného textu vybrať to najlepšie pre tlačenú podobu publikovania. To je cesta ku kvalite, ktorú môžeme len privítať.
  Tou najvyššou, a pre elektronické médiá exkluzívnou, kvalitou je však vytvorenie celkom nového každodenného literárneho života. Logický úpadok klasických foriem je tu viac ako úspešne nahradený pestrým, globálnym diskurzom o literatúre. Nástup nových autorov aj s okamžitou prezentáciou ich tvorby, propagácia diel etablovaných autorov, ale aj nevídaná dostupnosť klasických diel v internetových databázach, to všetko úžasným spôsobom už sprostredkoval a aj zintenzívnil práve internet. Je skvelou platformou pre propagáciu literatúry, jej distribúciu a aj samotné publikovanie za podmienky zachovania elementárnych autorských práv. Pri všetkých momentálnych nedostatkoch je to bezpochyby nádherný nový literárny svet.
  Má to len jeden háčik. Tento nádherný nový literárny svet môže zmiznúť jediným cvaknutím vypínača...

  Kniha "Všetko je inak" je rozdelená na šesť kapitol po troch esejach, pričom medzi najzaujímavejšie patrí štúdia o tom, že slovenčina má pravdepodobne najviac výrazov na sex (až 213) aj s ukážkami.
   Autor, Gustáv Murín, opisuje tiež vplyv techniky na literatúru - napríklad masový úspech románov šírených cez mobily v Japonsku a Číne.
  Ako biológ sa zamýšľa nad "biológiou televízneho diváka", kde k odhaleniu podstaty televíznej reality show mu pomáha prirovnanie ku gladiátorskej aréne a pravzore rozprávky.  
  Jeho zamyslenie nad pôsobením literatúry v médiách sa nevyhýba ani bulváru ako "povolenému výlovu splaškov spoločnosti". Zaujíma ho aj masový úspech, často celkom skreslených, memoárov a premenlivá úloha spisovateľov v politike. Dostane sa aj na otázku peňazí a toho, či slovo ešte za niečo stojí.
  Kriticky sa autor vyjadruje k "prevádzke" zjednotenej Európy a ponúka utopickú víziu jej nového usporiadania. Okrem výpočtu ziskov i strát slovenskej literatúry nachádza nádej v globálnom autorovi, ktorý má svoje zázemie už aj na Slovensku.

 

 

Recenzie (citácie):


Príručka: Kým nie je neskoro!

Skúsenému autorovi Gustávovi Murínovi vyšla pozoruhodná kniha. Zozbieral do nej bohaté množstvo esejí a úvah, ktoré na témy spisovateľ, slovo, médiá, stred Európy a podobne napísal a zväčša pouverejňoval v rôznych periodikách v posledných pätnástich rokoch...
 
"Všetko je inak" považujem za knihu vtipnú, zábavnú, občas až ironickú a zádrapčivú. Vedieť však písať aj o závažnej problematike vtipne a udržať si záujem čitateľa do poslednej strany, to je tiež, a nie hocijaké, umenie. Nuž, hor sa, mladí autori, za príručkou, ktorá vás trochu preplieska po tvárach, aby ste sa spamätali, kým nie je neskoro!

Michal Schuster, Knižná revue, 4. júl 2007
-


Hybká šťuka v rybníku

  ...Murínov pohľad na situáciu literatúry a postavenie spisovateľov vo svete je triezvy a vecný, doložený mnohými faktami...
  ...Vo vízii literárnej budúcnosti Gustáva Murína, ktorého kedysi Vojtech Mihálik nazval "šťukou v rybníku", by mal kraľovať "globálny autor", ktorého zrod vraj nie je možný bez internetu. Nuž - kto je mladý a zdravý, má možno šance, aj keď sa narodil na Slovensku...
  ..."Všetko je inak" Gustáva Murína nie je na to, aby s knihou každý so všetkým súhlasil. Je však výsostne na to, aby burcovala, poučovala, pomáhala vidieť a chápať. Veľa ráz jedinci musia robiť to, čo by mali aj spolky a inštitúcie. To je údel šťúk v rybníku, ktorému hrozí, že jeho stojatá, nehybná voda začne byť alebo už aj je hnijúcou...

Ján Beňo, Slovenské pohľady č.11/2007
-

Fíha: KNIHA!

Sólo dostalo slovo - konečne k veci!
 
  Platný pokus o usporiadanie písmenkového chaosu v spisovateľskej branži podľa mňa učinil Gustáv Murín vo svojej "čerstvej" (v oboch významoch slova) knihe literárnych esejí s názvom "Všetko je inak" z dielne Vydavateľstva Matice slovenskej, s. r. o., Martin.
  ...
  Svoju prácu, ktorú je radosť čítať (okrem iného aj preto, lebo v nej niet "vaty", nijakých zbytočných a zdržujúcich "obkecávačiek", mieri rovno k veci), rozdelil do kapitol... Každý načrtnutý problém autor pomenúva vecne, dáva ho aj do širšieho kontextu Európy i sveta (najmä USA), porovnáva situáciu s inými krajinami - na konkrétnych príkladoch, menách, počtoch, marketingových a iných opatreniach, a konštatuje, ako to chodí a aj ako by to mohlo ísť u nás.

P. Prerastlíková, Petržalské noviny, nov. 2007

--

 

Ohlasy:

Dobrý deň, pán Murín. Včera som dočítala "Všetko je inak". Je tam veľmi veľa informácií, ku ktorým sa človek len tak nedostane. Okrem toho ste tam načrtli veľmi zaujímavé súvislosti. Strašne som sa smiala pri kapitole, kde ste uvádzali príklady, ako "odborníci na slovenský jazyk" prekladali divadelné hry svetových velikánov. "Šarlatánové pery" ma dojali k slzám. Zaujala ma aj časť o médiách, kde ste poukazovali na to, že čitatelia dnes potrebujú tzv. instantné správy,  že novinárom sa dnes môže stať ktokoľvek, kto má dosť silný žalúdok. V podstate sa s tým dá súhlasiť, aj keď si myslím, že stále je dosť novinárov, ktorí nielenže vedia písať, ale majú aj charakter.

Čitateľka Andrea

-

Obsah:


I. Literatúra pre 21. storočie
* LITERATÚRA A PENIAZE - večná otázka s aktuálnymi príkladmi.
* BUDÚCNOSŤ  LITERATÚRY  O  BUDÚCNOSTI... - koľko sci sa dnes zmestí do sci-
                                               fi, resp. koľko vedeckého je vo vedecko-fantastickej literatúre?
* LITERATÚRA 21. STOROČIA - vplyv nových elektronických médií na tvorbu, distribúciu
                                                a recepciu literatúry v treťom tisícročí.

II. Poézia informácie
* POÉZIA INFORMÁCIE - prienik vedeckého slovníka do poézie a veda ako zdroj poézie.
* PRÓZA FAKTU - o novom prozaickom žánri, čo kombinuje fikciu a literárnu reportáž.
* PAMÄŤ NA PREDAJ - memoáre ako reality show, potreba uveriteľného príbehu.

III. Veda a umenie
* UMENIE A VEDENIE - KTO Z KOHO, KTO S KÝM? - umelecké prejavy používajúce,
                                                                                            reflektujúce a zneužívajúce vedu.
* BIOLÓGIA TELEVÍZNEHO DIVÁKA - biologické pozadie popularity televízie ako
                                                                     "zabíjača času" a následky v "reality show"
* ŽIVOT AKO SAMIZDAT  - literatúra ako informácia a literárny samizdat ako princíp
                                                   života a prežitia.

IV. Slovo a moc
* SLOVO AKO POLITIKUM - jazyk ako politický nástroj.
* SLOVO A MOC - siločiary medzi literárnymi tvorcami a politikou s dôrazom na
                                  porovnanie politických  ambícií literátov v minulosti i dnes.
* SLOVO A SLOVENČINA - premeny slovenčiny pod politickými tlakmi.

V. My (konečne) v Európe
* KDE LEŽÍ SRDCE EURÓPY? - hľadanie stredu kontinentu z pohľadu literátov
                                                      a komerčných záujmov.
* SLOVENSKÁ LITERATÚRA V ZJEDNOTENEJ EURÓPE - čo nás čaká a neminie
                 vďaka bruselským byrokratom?
* MANIFEST ZJEDNOTENIA ROZDELENÍM - Európa môže vyzerať aj inak.

VI. Všetko je inak
* QUO VADIS MEDIA? - úvaha o tom, že víťazstvo slobody slova môže viesť aj k tomu,      
                                                že slovo stráca svoju silu a význam, stáva sa tovarom.
* VŠETKO JE INAK - perspektívy literárnej tvorby v globálnom svete.
* AKO NA TO? - nové žánrové tendencie na svetovom knižnom trhu, obroda príbehu ako
                             "reality show"?