Gustáv Murín

Rádiokatívni! - ukážka z románu

Ukážka z rukopisu novely románu o neviditeľnej smrti, veľkých peniazoch a láske:

 

RÁDIOAKTÍVNI!

...

„POKOJNE ležte, nehýbte sa!“

  Je to zbytočné upozornenie. Daxu ani len nenapadne pohnúť sa, hrôzou je celý stuhnutý. Reťazou známych lekárov sa dostal až sem - do tunela. Do plechového valca, kde sa cíti už napoly pochovaný ako obeť vlastnej hlúposti. Nadýchať sa rádioaktívneho prachu, však to môže urobiť len samovrah!

  „Len pokojne, tento celotelový dozimeter vás má za chvíľu prečítaného. Verte mi, po Černobyle sme tu ležali všetci, pekne jeden po druhom a vystrašení ako králici pred nedeľným obedom...“

  Presne tak sa cíti Daxa. Ako králik, čo čaká na ten milosrdný smrteľný úder, aby ešte poslúžil - v tomto prípade skôr ako odstrašujúci prípad zanedbania všetkých pravidiel správnej laboratórnej praxe.

  „A viete, čo nám z toho vyšlo? Samozrejme, po prepočtoch na telesnú váhu, čo dnes robí už aj automat...“

  Daxa ani nestihne niečo odhuhňať z plechového tunela.

  Technik si odpovie sám.

  „Nič, vôbec nič. Po celom strašidelnom černobyľskom výbuchu sme na sebe nenamerali ani len ťuk...“

  Daxa celý stuhnutý vníma ako v jeho dočasnom plechovom domove čosi pravidelne ťuká. A do toho technikov hlas.

  „Až po rokoch som sa dočítal, že hlavného vinníka nevydareného černobyľského experimentu, inžiniera Ďatlova, zasiahla pri tom výbuchu dávka 390 rem. Žil ešte deväť rokov, prežil aj súd a väzenie a nakoniec zomrel na infarkt. Ale už predtým, za vojenskej služby na Sibíri, prekonal pri havárii v jadrovej ponorke bez trvalých následkov ožiarenie 200 rem, čo je trojnásobok povolenej dávky. Takže...“ Technik sa dramaticky odmlčí až odrazu víťazoslávne dodá, „No čo hovorím! Zase nič, ste čistý ako detská riťka... pardon, dúfam, že ste sa neurazili...“

  Daxa sa vôbec neurazil. Nemo pozerá do steny plechového tunela a v duchu sa modlí práve stvorenú modlitbu k vedeckému bohu: „Pánbožko, ktorý to všetko vidíš, daj, aby som už nabudúce mal viac rozumu. Vieš aký je to pocit ležať v plechovej rakve?“

 

...

   „ĎATLOV? TO JE NOVOTA!“ Gyra sa práve pristavil pri stole, kde Daxa so Soničkou obedujú. Gyra v akademickej menze zásadne neje a obedové lístky vymieňa za „rovnocennú protihodnotu“ - cigarety a víno. „Taký príklad hľadáme už roky. Dostal zvýšenú dávku, telo sa prispôsobilo a potom dokázalo prežiť aj smrteľnú dávku. To je živý príklad rádiorezistencie!“

  Daxa neveriaco pokrúti hlavou. Gyru zaujíma ožiarenie hlavného operátora Černobyľu viac ako ohrozenie zdravia vlastného kolegu.

  „To je hlavne živý príklad kreténizmu. On tú silu žiarenia provokoval, na černobyľskom reaktore chcel dokázať ako ju ovládne a doplatili sme na to všetci...“

  Gyra sa usmeje.

  „Ale ty si predsa živý dôkaz, že to také jednoduché nie je. Čo ti našli?“

  Daxa sa porýpe v jedle. Odrazu ho Gyrov záujem, zvlášť pred Soničkou, neteší.

  „Vlastne nič, ten môj známy pneumológ povedal, že ľudské pľúca automaticky vykašlú každú čiastočku väčšiu ako pol milimetra.“

  „Dobre vedieť, takže veľa toho prachu v tebe nezostalo.“

  „Epitelové bunky sú tiež bezo zmeny, skrátka normál. Ani v tom výplachu z pľúc netiká nič. Aj výsledky celotelového dozimetra to len potvrdzujú. Nula, všetko negatívne. Takže to tak vyzerá, že neumriem na rakovinu. Aspoň nie kvôli ožiareným pľúcam...“

  Gyra zmierlivo potľapká Daxu po ramene.

  „Buď rád, že akurát rádioaktívneho cézia sa ľudské telo našťastie dokáže zbaviť relatívne rýchlo. Je to otázka dní...“

  Daxovi sa zdá, že Gyra pred Soničkou jeho trápenie zhadzuje.

  „Ale prd, veď v každej tabuľke máš jasne povedané, že cézium má polčas rozpadu nad tridsať rokov.“

  Gyra sa napriami a už len na pol úst dokončí myšlienku. Nechce Daxove trápenie pred Soničkou zhadzovať, ale toto vie na isto.

  „To máš pravdu, ale v pôde. Telo sa bráni aktívnejšie než pôda, nemyslíš?“

  Daxa v údive pozerá za odchádzajúcim Gyrom. V živote by ho nenapadlo, že sa ľudské telo aktívne zbavuje rádionuklidov, takže sa ich zánik v mäkkých tkanivách tela zrýchľuje z rokov na dni.

  „Ja som z toho kockatý. O čom to hovoril?“

  Sonička neodpovedá, len mykne plecom. Nech je teória akákoľvek, v praxi to znamená, že Daxa sa pri nej už nebude v noci zase spotený prehadzovať a konečne si spomenie aj na jej telo, nielen na to svoje.

...

Prvá verzia tohto románu vychádzala na pokračovanie na SME.sk: http://www.sme.sk/tema/radioaktivni--interaktivny-roman/?st=2