Gustáv Murín

NÁVRAT DO BUDÚCNOSTI

Recenzia v Knižnej revue

Návrat do Budúcnosti - Príbeh jedného sídliska

Gustáv Murín: Návrat do Budúcnosti, Bratislava, Marenčin PT 2010

Návrat do Budúcnosti - Príbeh jedného sídliska

Gustáv Murín: Návrat do Budúcnosti, Bratislava, Marenčin PT 2010

Nová kniha spisovateľa a publicistu - nebude sa v nej však strieľať, nepotečie krv a aj zimomriavky si môžete schovať pre nejaký horor. Pohodové a príjemné čitanie pre všetkých, ktorí si radi zaspomínajú na staré časy a na život v jednom z bratislavských sídlisk.

Hlavný hrdina s pracovným menom Nášhrdina, príde po mnohých rokoch naspäť na Slovensko. Prinúti ho k tomu nemilá udalosť – zomrela mu mama. Po návrate z Ameriky vidí svoje rodné sídlisko Budúcnosť inými očami. Mnoho sa zmenilo, takmer všetko je úplne inak. Stretáva spolužiakov zo základnej, strednej, či vysokej školy, spomína a rozpráva nám svoje príbehy, spomienky z mladosti. Ako hrali futbal, ako za socializmu nebolo v obchodoch nič, ako jedli chlorelu, ako malí šráckovia vymýšľali blbosti a ako hrali guľky na ulici. Niektoré spomienky ho kvária, iné mu vyludzujú úsmev na tvári. Nášhrdina si zaspomína na školské lásky a na Gizelu, dievča, ktoré ukradlo jeho srdce, a nielen to... Nášhrdina je americký emigrant, životom ostrieľaný a rozhľadený. Mnohokrát sa čuduje, ako to na Slovensku funguje a rozhoduje sa, čo ďalej so svojím životom. Rozhodnúť sa má v piatok trinásteho, kedy sa stretne so svojimi starými kamošmi v starej krčme a dúfa, že práve toto stretnutie mu ukáže smer. Čas do piatku trinásteho si kráti spomínaním. A my s ním spomíname a čakáme na rozuzlenie...

Kniha so zaujímavým názvom je exkurziou sídliskom, v ktorom stojí veľká tlačiareň, obkolesuje ho zeleň a prechádzajú ním električky. Nášhrdina nás sprevádza svojím detstvom a poukazuje zároveň na vývoj jedného sídliska. Významný prerod sídliskového života a zmena jeho osadenstva, to všetko nájdete v tejto nezvyčajnej knihe. Po Murínových mafiách čítame odľahčené rozprávanie, ktoré dobre padne každému bratislavčanovi. A nielen tomu. V príbehu cítiť lásku k domovu, ale aj miernu dezorientáciu zo spoločnosti, ktorú Nášhrdina opustil ako mladé vtáča a odvtedy sa zmenila. Autor prostredníctvom Nášhohrdinu smelo poukazuje na chyby a diery v dnešnej spoločnosti a trefne i vtipne pripomienkuje slovenské nedostatky.

Lucia Kulihová, Knižná revue 2010/20 

 

Žádné komentáře