Gustáv Murín

NÁVOD NA MANŽELSTVO

Ukážka k úvahe "Vianoce..."

 

Chcete príklad pekelnej predvianočnej hádky? V jednej rodine majú každoročný zvyk ísť si pred Vianocami po stromček k známemu lesníkovi. Je jasné, že pri takejto udalosti sa trochu posedí. Keď boli deti malé, sedelo sa krátko. Lenže teraz sú už väčšie a manželské duo sa zasedelo. Keby sa na odchod zdvihli o deviatej večer, všetko by dobre dopadlo. Dokonca keby odchádzali tesne pred polnocou, ešte by sa nemuselo nič stať. Lenže oni sa prepíjali až k nebezpečnej tretej hodine rannej. A hodiny veselosti skončili príšernou hádkou, ktorej príčinu zabudli už päť minút po tom, ako do seba začali skákať ako dve divé šelmy v jednom výbehu. Takí pohádaní museli kráčať nocou domov - aj s tým stromiskom! Len si to predstavte, nadránom vlečie manželský pár naprieč tichým tmavým mestom mohutnú borovicu. Servítky si už dávno pred ústa neberú a hádajú sa tak príšerne a s takým nasadením, akého schopní len dlhoroční manželia. On ťahá jeden koniec borovice, ona vlečie druhý. Navzájom na seba vrieskajú, kričia a vyčítajú si, ale tá borovica istí bezpečnú vzdialenosť súboja. Presne ako v anglickom parlamente, kde je vzdialenosť medzi protiľahlými lavicami poslancov akurát na dĺžku dvoch kordov. Hádajú sa s alkoholom podporenou zaťatosťou, ale zároveň mlčky spolupracujú, keď prechádzajú medzi ulicami, alebo sa vyhýbajú pouličným lampám. Šermujú jednou rukou, hrozia si a hrozia sa, ale vždy je tu ešte tá druhá ruka, čo nepustí to bremeno, ktoré ich spája. No, dopadlo to dobre. Na Silvestra on popisoval veselej spoločnosti túto udalosť ako ideálnu scénu z Felliniho filmov. A ona dodala, že to parádne prečistilo ich vzťah. Ešteže pre stromček chodia len raz do roka.

Žádné komentáře