Gustáv Murín

MAFIA V BRATISLAVE

Ukážka z knihy

Ako to začalo

 

 Zomreli, zomriem...“ to boli jediné slová, ktoré ešte dokázal vysloviť jeden z desiatich

mužov, ktorí sa stali terčom najväčšej masakry v dejinách slovenského zločinu. Išlo o povestný gang pápayovcov z Dunajskej Stredy.

 

Karty boli rozdané

  Večer sa jedenásti členovia gangu stretli uprostred mesta v bare Fontána. Sedeli na poschodí v reštaurácii a hrali karty. Nikdy predtým neboli všetci takto pokope a nikdy predtým sa nezišli neozbrojení a bez ochranky. Zrejme mali rokovať s predstaviteľmi inej skupiny a vo svojom hlavnom stane sa cítili absolútne bezpečne. Jeden z nich, Béla Écsi (to meno si zapamätajme, ešte o ňom budeme počuť), sa okolo siedmej hodiny večer zdvihol a povedal, že ho hra už nebaví. Odišiel do blízkeho kasína a to mu zachránilo život.
  Ostatní zostali vo Fontáne a pokojne sa bavili ďalej. Okrem šéfa skupiny, tridsaťtriročného Tibora Pápaya zvaného Papa Joe, v bare sedeli: Pál Abrahám (29, prezývaný Gíreš), Zoltán (28) a Erik (23) Csehovci, Štefan Csóka (25, Čoki), Zoltán Godány (39, Maži), Tibor Kardos (33, Fényelvü), Róbert Sárközi (32, Kopas), Norbert Varga (24, Bölényi), a Peter Rosa (25). Toho posledného prezývali E. T. alebo Štartér, pretože mafiánom štartoval autá, keď sa obávali, že im do nich niekto nainštaloval trhavinu.

  Mohlo byť asi štvrť na osem večer, keď do Fontány vtrhli traja ozbrojenci.

  „K zemi! Toto je policajná akcia!“ zreval po slovensky bez výrazného prízvuku jeden z nich. Zvyšní dvaja vybehli na poschodie a bez výstrahy začali páliť z kalašnikovov. Títo muži boli v maskáčoch a svetlých vestách, na hlavách mali čierne kukly. Na prvý pohľad pripomínali policajtov a nikto nemal čas sledovať ich dlhšie.

  Obaja vystrieľali do Pápayovho gangu v priebehu jednej či dvoch minút po dva zásobníky. Dokopy 113 výstrelmi popravili Papa Joa s jeho spoločníkmi. Potom zbehli dolu a spolu s kumpánom, ktorý zatiaľ držal v šachu osadenstvo prízemia, zmizli v tme. Po ich krvavej návšteve zostalo na podlahe baru deväť mŕtvych mužov a desiaty zomrel o niekoľko hodín neskôr v nemocnici. Ten, čo bol v ich hierarchii najpodradnejší, Štartér, mal najviac odvahy. Nepodriadil sa rozkazu domnelých policajtov a jediný ostal stáť. Zato jeho telo rozstrieľali na nepoznanie. Keď sa šokovaní hostia a personál spamätali, zavolali na políciu.

  „... Ani neviem, ako sme sa dostali von,“ povedal pre Moment jeden z hostí. „Viem len to, že sme bežali po Hlavnej ulici, oproti nám už uháňalo policajné auto, potom som začul trúbenie sanitky. Boli to najstrašnejšie chvíle môjho života, moja priateľka sa do rána triasla a zúfalo plakala, nemala odvahu ísť ani k lekárovi...“

 

Centrum je inde

  Slovenské podsvetie má niekoľko zvláštností. Predovšetkým ostalo od začiatku až doteraz v slovenských rukách. Kým v susedných krajinách prevládli priamo ruské gangy (v Čechách si kúpili celé Karlovy Vary ako enklávu na odkladanie vlastných rodín do bezpečia), u nás „len“ kontrolovali situáciu cez svojich emisárov. Ako píše Ján Karásek v článku Zrod mafie: „Zaujímavým faktom je, že naše organizované skupiny majú relatívne samostatné postavenie. Hoci sa v krajine etablovali mafie z cudziny, nikdy tie slovenské reálne nevytláčali. Skôr prichádzalo k vzájomnému prepájaniu a ku kooperácii. Samozrejme, že i k odovzdávaniu know-how, ktorého mali zločinci zvonku priam na rozdávanie.“

  Druhou pozoruhodnosťou je, že hlavné mesto Slovenska sa len na krátky čas kraľovania Miroslava Sýkoru stalo aj hlavným mestom zločinu. Predtým aj potom bolo centrum mafiánskej moci inde. Prvým, a pre obyvateľov najhorším, sídlom podsvetia sa stala Dunajská Streda. Tu dosiahla moc mafie svoj vrchol v okázalej brutalite a zdanlivej beztrestnosti...

Žádné komentáře