Gustáv Murín

MAFIA NA SLOVENSKU

Recenzie

Gustáv Murín Mafia na Slovensku

Kniha - Albert Marenčin, 2009

.číslo 41/2009

Recenzent chcel písať od začiatku nemilosrdnú kritiku, potom však trochu zmäkol: čitatelia na stránke martinus.sk bestseller Gustáva Murína Mafia na Slovensku zväčša vychválili do nebies.

.martin Hanus

11. október 2009 | prečítané 589x | reagoval 1 človek

Jeden napísal, že ešte v živote nič lepšie nečítal, ďalší dodal, že je to „pecka“, iný ju odporučil prečítať každému Slovákovi, aby sa národu konečne otvorili oči a aby všetci chápali, koho to vlastne volíme. Iste, keby bola Murínova knižka zaradená do škôl ako učebnica občianskej výchovy namiesto Mikolajových „národných“ produktov, nikomu by sa tým neublížilo. Teda pokiaľ by o Mafii nezačali ako o dôležitom literárnom diele učiť aj učiteľky slovenského jazyka. Mafia je totiž iba dôkazom, že na to, aby sa stal na Slovensku spisovateľ extrémne úspešným, nie je potrebná tvorivosť. Murín nepísal ani ako spisovateľ s literárnou imagináciou, ale ani ako pátravejší novinár, ktorý chce priniesť niečo nové. Iba otrocky skompiloval novinárske články. Písal o mafii a nič pritom neriskoval (opisovaní mafiáni sa už buď vystrieľali, alebo sú za mrežami). Neriskoval ani u čitateľov – stavil na atraktívnu tému, a tak mu o chvíľu nebudú stačiť s dychom ani ďalšie bestsellerové esá Banáš s Heribanom. Murín už minulý rok slávil úspech s Mafiou v Bratislave (1989 – 1999, dekáda zločinu a trestu) a môžeme s napätím sledovať, či svoju sériu zakončí ako trilógiu, tetralógiu, alebo pobeží o preteky s Harry Potterom...

.martin Hanus

Facebook vybrali.sme.sk Tlač

Diskusia (1)

.k diskusii od .negue | 17. február 2010 22:27

Kto i myslí, že je to málo, čo bolo napísané v tejto knihe nech zváži, či by bol sám schopný bez obáv z následkov a či by bol schopný sám zozbierať toľko materiálov a vytvoriť z nich niečo podobné. Mám už cez 70 rokov a bohužiaľ častejšie sa stretávam s tým, že najväčší kritici sú súčasne najväčší zbabelci keď "k tomu dôjde". Kritizovať dokáže každý, myslím to doslova, tvoriť však už nie a žiaľ niekedy je v tom aj závisť hnacím motívom...

Recenzie

Štefan Michalík

Mafii sa darí v knižnej podobe

07.04.2010

Do povedomia ľudí prišli veľmi ľahko: peniazmi. K tomu pribudli svaly, drahé autá, krásne ženy, drogy. Reč je o slovenskom podsvetí, ktoré, ako nedobrovoľnú súčasť života, trpíme už vyše 20 rokov, práve od novembrových udalostí v roku 1989. V tom čase sa okrem krásnych slov o demokracii, humanite či ľudských právach začali utvárať zárodky novodobých skupín, ktoré boli nazvané: MAFIA.

O vzniku ponovembrovej mafie na Slovensku sú aj dve knihy Gustáva Murína s názvom Mafia v Bratislave a Mafia na Slovensku. Ale, najvýstižnejšie sa o podsvetí  na Slovensku vyjadril bývalý viceprezident Policajného zboru SR, Jaroslav Spišiak,  ktorý popísal vývoj trestnej činnosti, páchanej týmito skupinami v roku 2004 pre týždenník Trend takto:  Prvý rozšírený druh trestnej činnosti boli nákupy na faktúry, ktoré neboli splatené. Potom, ak mali peniaze, venovali sa výpalnému. V ďalšom kroku prišla malá privatizácia, ovplyvňovanie záujemcov o dražené podniky. Pri holandských dražbách zasa používali svoju silu na zastrašovanie konkurencie. Od ľudí, ktorým takto pomohli, si neskôr v podnikoch pýtali výpalné. To bol zárodok podsvetia. Keď prišla veľká privatizácie, mali už určité postavenie a peniaze…“

Mrazivý dych (aj)života
Pre obyčajného človeka znamenali tieto skupiny strach a obavy o svoj život a existenciu.  Gustáv Murín vo svojej knihe o mafii v Bratislave približuje vzostupy a pády bossov podsvetia v našom hlavnom meste, kde pred novembrom 1989 existovali len skupiny mladistvých, ktorí medzi sebou bojovali o „nadvládu“ nad ulicami v jednotlivých štvrtiach hlavného mesta. Karta sa po roku 1989 obrátila a v boji o nadvládu nad jednotlivými  štvrťami či  celým mestom už išlo o život. Prvú verejnú popravu  „bossov“ zažili ľudia v Bratislave  6. júla 1995,  keď  uprostred  dňa vybuchol Citroen BX 14 s bratmi  Danišovcami. Tuti a Papas, ako ich prezývali,  takto ukončili svoj život.  Ešte stále mi v ušiach znie ten ohlušujúci výbuch, ktorý som začul, keď som sa v ten deň  nachádzal o dve ulice ďalej… Rovnako neslávny koniec (poprava) čakala aj bratov Diničovcov, z ktorých Eduarda čakala v máji 1998 niekoľkokilogramová  nálož pod chodníkom z tenisových kurtov na Zlatých Pieskoch v Bratislave.  Z dlhého zoznamu bratislavských šéfov ozbrojených skupín ( od skutočnej mafie mali tieto ďaleko)  by stál za zmienku Miroslav Sýkora, ktorý bol dovtedy jeden z mála, ktorý mal vysokoškolské vzdelanie.  Aj Murín píše: “Aktivity  muža,  ktorého šéf  ukrajinskej mafie vyhlásil za svojho syna, nepoznali hraníc.“ A práve Sýkora vniesol  do činnosti podsvetia prvky politiky, keď mal mať kontakty s tajnou službou a údajne mal stáť aj za vraždou Róberta Remiáša. Jeho koniec bol koncom bossa, ktorý vraj začal mať voči tajnej službe neprimerané nároky. Podobne sa pod jeho koniec podpísala aj údajná chamtivosť, ktorú prejavil pri delení koristi z najväčšej slovenskej bankovej lúpeže storočia : deleniu ukradnutých peňazí  vo výške vyše 170 miliónov slovenských korún z nitrianskej pobočky VÚB...  Roztrieľali ho vo februári 1997 na pravé poludnie  na parkovisku pred bratislavským hotelom Holiday  Inn. Malé panoptikum šéfov bratislavského podsvetia by mohol uzavrieť Peter Steihübel, prezývaný Žaľuď. Z nástrojára v Závodoch ťažkého strojárstva, cez domovníka, to „dopracoval“ až na veksláka,  ktorý po roku 1989 zúžitkoval nahromadený kapitál na vskutku zaujímavé podnikanie.  Mal rád peniaze a krásne ženy, ehm, dievčatá, mladšie ako 18 rokov. Smrť ho zastihla v areáli Bratislavských mraziarní, kde ho odstreľovač presne mierenou ranou zastrelil večer 4.augusta 1999...

A čo bossovia „mafie“ zvyšku Slovenska?
„Módna“ vlna zakladania zločineckých skupín  neobišla ani zvyšok Slovenska. Tu i tam sme v správach zaregistrovali ako výstrely či nástražný výbušný systém ukončili život toho či onoho „bossa“  takejto skupiny. Druhá Murínová kniha: Mafia na Slovensku pojednáva práve o nich .  Nástup cynického kapitalizmu po roku 1989 im bol dostatočnou živnou pôdou. K pôde, ktorej je v južných oblastiach Slovenska dosť, im chýbal aj kapitál, ktorého bolo na juhu SR, konkrétne v Dunajskej Strede, najviac  na Slovensku. A zločin mohol začať. Najbrutálnejšie sa prejavil práve v Dunajskej Strede za „éry“ pôsobenia gangu Tibora Pápaya, alias Papa Joe, ktorého spolu s 10 členmi jeho gangu zastrelili 25. marca 1999 v dunajskostredskom bare  Fontána. Čitateľ sa dočíta o strachu, ktorý mali z jeho vyčíňania a svojvôli  obyvatelia Dunajskej Stredy. Podobne aj o procese s údajnými vykonávateľmi tejto popravy, z ktorých dvaja sú nezvestní a jeden mŕtvy...
Nechcem uberať význam iným „bossom“ mafie, či presnejšie ozbrojených skupín v rôznych častiach Slovenska. Nezdá sa mi potrebné o nich písať aj z dôvodu, že si o nich v týchto Murínových knižkách, ktoré sú veľmi kvalitne urobenou rešeršou a zaujímavým materiálom o jednej  kapitole života slovenskej spoločnosti, môžete prečítať a urobiť názor sami, aj bez mojich riadkov...

http://www.knihozrut.sk/recenzie/mafii-sa-dari-v-kniznej-podobe

Žádné komentáře