Gustáv Murín

MAFIA A ČERNÁK

Rozhovory

Rozhovor pre Panta Rhei blog:
http://www.knihozrut.sk/video/murinov-mafian-boduje-opaet

---


Gustáv Murín: ,,Mafiánska nálepka ma nenadchýna, ale ani nevzrušuje.“

Biológ, publicista a spisovateľ Gustáv Murín približuje v rozhovore pre Gorilu svoje knižné novinky, ale i to, ako maltský básnik prispel k tvorbe knihy o bossovi mafiánskeho podsvetia.

Aj keď bola Murínova kniha Mafia na Slovensku ocenená Panta Rhei Awards ako najpredávanejší titul r. 2009, s mediálnymi prívlastkami svojej tvorby sa nestotožňuje. V rozhovore pre Gorilu približuje Gustáv Murín svoje posledné knižné tituly, problematiku kontroverzných tém, ale aj príčinu odchodu zo sveta blogerov.

Vo svojej predchádzajúcej tvorbe ste mali tematicky blízko k manželstvu, sexualite i telesnej láske. Titulmi o slovenskom podsvetí ste si však stihli vyslúžiť prívlastok ,,mafiánsky spisovateľ“. Do akej miery sa s touto nálepkou zo strany médií stotožňujete?

Ako každá nálepka, aj táto veľmi zjednodušuje realitu. Veď je to nezmysel, ak uvážime, že som doteraz vydal 25 kníh najrôznejších tém i žánrov a len tri z nich sú o podsvetí. Ale keďže tie sú aj najviac viditeľné, ktosi si zľahčil prácu a vyriešil to takouto nálepkovou skratkou. Nenadchýna ma to, ale ani nevzrušuje. Čitatelia si vyberú podľa svojho vlastného úsudku. Mimochodom, vďaka ich ohlasom na moje knihy o podsvetí, som sa dozvedel aj o tom, že čítali a oceňujú i iné moje knihy. Inak by sa ku mne toto ich povzbudenie asi ťažko dostalo...

Pre mnohých čitateľov môžete znamenať autora, ktorý sa rád zahráva s kontroverznými či tabuizovanými témami. Široká verejnosť sa tak môže domnievať, že po takýchto témach siahate zámerne, nielen zo záujmu, ale aj s vidinou komerčného úspechu. Ako by ste popísali motiváciu pri výbere vašich námetov?

Prvé je pre mňa logické a dokonca typické, druhé je len následkom, ktorý nikto nedokáže predvídať. Keď som začal naozaj novátorsky písať o sexe, každému sa zdalo, že to bude knižný trhák a nebol. Môžeme sa to dodatočne pokúšať vysvetliť, ale len ako dôkaz, že knižný trh je nevyspytateľný. Pozrite akí zlatokopi prišli po mne s témami z podsvetia a ako sa čitateľom vnucovali heslami „mafia je mi v pätách“, či „ak prežije autor tri mesiace po vyjdení tejto knihy, bude to zázrak“ – a neuspeli.

Ja som sa vždy snažil otvárať nové a aj tabuizované témy – napísal som prvú encyklopédiu sexu u nás, ako prvý som sa vrátil po Plzákovi k téme manželstva s humorným nadhľadom, provokatívne boli aj moje knižné úvahy o budúcnosti ľudstva, vďaka Jurajovi Hegerovi vyšla moja kniha popularizujúca objavy biológie po prvý krát na Slovensku vo forme hypertextu, pre niektorých je kontroverzná aj moja kniha o tom, ako sa zmenil pohľad na literatúru a knižnú scénu za posledné štvrťstoročie. A verte mi, že by som bol naozaj rád, keby sa skôr tieto knihy predávali tak dobre, ako moje knihy o podsvetí.

Ste úspešným slovenským spisovateľom, známym doma aj v zahraničí, napriek tomu bol váš blog na stránkach slovenského denníka pridaný na čiernu listinu. Boli ste doposiaľ oboznámený s dôvodom tohto činu?

Toto je jeden veľký paradox, ale aj poučenie. Spôsob, akým bol odstavený môj blog na SME.sk presne kopíroval komunistické maniere, keď som bol tiež zakazovaný – rozhodujú o tom akýsi anonymovia, ktorých identitu sa nemáte šancu dopátrať, hanbia sa priznať a to, že ste nežiaduci vám nielen nevysvetlia, ale ani neoznámia! Neexistuje oficiálny list, kde by bolo napísané, dopustil ste sa toho a toho, napravte to, alebo vypadnite. Čím viac som sa domáhal, aby mi povedali, čoho som sa dopustil, nech mám možnosť to buď vysvetliť alebo napraviť, tým boli nervóznejší.

Jediné, čoho som sa dočkal, bola odpoveď, že som len jedným z 15 tisíc blogerov a nemajú čas sa so mnou párať. Zaujímavé konštatovanie voči autorovi, ktorého asi 130 článkov prečítalo za dva roky viac ako 200 tisíc čitateľov a stovky z nich na témy tých článkov diskutovali. Nerozumiem takejto arogancii, ale už sa ani nečudujem. Veď aj režisér Miloš Forman, keď odišiel pred komunistickou cenzúrou do Spojených štátov, zistil, že mu tam producenti vyčítajú rovnaké „prehrešky voči ľudu“, ako komunisti. Arogancia moci nad niečím nie je len výsadou totalitných režimov...

Napriek občasným neprajným kritikám, vrátane ,,mafiánskych diel“, boli vaše literárne texty preložené do 37 jazykov, pričom osobne ste ich prezentovali v 22 krajinách Európy, Ázie a Ameriky. Ako si vysvetľujete úspech, často aj kontroverznejších tém, v krajinách s veľkými kultúrnymi a spoločenskými rozdielmi?

No tak, brzdime trochu, zasa až taká sláva to nebola. Som medzinárodne uznávaný autor, pozývaný na literárne konferencie a festivaly, dostávam spisovateľské štipendiá, ale takých sú na svete desiatky, možno stovky. Som rád jedným z nich, veď vďaka tomu som na literárnom festivale v Berlíne pred pár dňami strávil príjemný večer s priateľom indickým básnikom Rajvinderom Singhom. V meste Triere nechali vytesať jeho verše do kameňa, presnejšie sedem takýchto kamenných pomníkov jeho poézie je rozmiestnených po celom meste. To sa prozaikovi asi ťažko môže stať.

Ale treba dodať, že občas majú moje vystúpenia naozaj úspech – napríklad v Mexico City, alebo Štokholme. Lenže to robím takzvaný „storytelling“, teda nečítam, ale prerozprávam svoje cestovné príbehy a tie sú univerzálne. Preto vyšli knižne už vo Francúzsku, Indii, Chorvátsku a chystajú sa ďalšie zahraničné vydania.

Černák ako unikátny historický dokument

Kniha ,,Boss všetkých bossov - Mikuláš Černák“ sa na knižnom trhu ešte ani nestihla ohriať a vydavateľstvo Marenčin PT už avizuje nový titul o tomto bossovi slovenského podsvetia, ktorého ste spolu s Dávidom Kičinom spoluautorom. Aký je zásadný rozdiel medzi týmito knihami?

Ten zásadný rozdiel je v tom, že som v tomto prípade mimoriadne nečerpal len z publikovaných zdrojov, ale hovoril aj s aktérmi tohto príbehu – Černákom samotným, ale aj sudcom, čo ho prvý odsúdil a dnes ho obhajuje, vyšetrovateľmi, znalcami a ďalšími predstaviteľmi profesií, ktoré tento výnimočný prípad riešili, vrátane novinárov. Ich pozoruhodné výpovede by sa ale do knihy Boss všetkých bossov - Mikuláš Černák nezmestili a ani nehodili. Je písaná ako mediálny obraz Černákovho príbehu a na ten môžu byť rôzne pohľady jednotlivých aktérov. Takže v druhej knihe na túto tému bude prvá časť venovaná jeho biografii, teda základným údajom, ktoré zozbieral Dávid Kičin , a v druhej by som rád vytvoril unikátny historický dokument z mozaiky rôznych pohľadov na ten istý prípad brutálneho zločinu.

Mnoho autorov, vedome i nevedome, uniká od slovenskej reality k fiktívnej beletrii. Vy sa k slovenským témam i kultúre vraciate aj v knihe Návrat do budúcnosti (dátum vydania: jún, 2010), s prívlastkom ,,od komunizmu ku konzumizmu“. Ide o ,,syndróm“ publicistu, alebo máte aj iné motivácie?

Dobrá otázka, len nerozumiem tomu „syndrómu“. Ako publicista riešim svoje témy v bežných médiách, na knihu potrebujete naozaj inú motiváciu. V tomto prípade ma zaujal fakt, akou obrovskou premenou sme prešli za posledné polstoročie. Je to teda aj rekapitulácia môjho osobného „životabehu“ na podklade pozoruhodnej mozaiky príbehov jedného univerzálneho sídliska. Je v nich humor, aj tragický tón, mystériá bežného života, aj výnimočné udalosti, ktorých sme boli svedkami. Všetko očami obyvateľa sídliskovej komunity, kde sa za tie roky všetko zmenilo, len budovy a názvy ulíc ostali takmer rovnaké. Je to univerzálny životný príbeh, ktorý sa na menšej ploche, ako je kniha, nedá dokonalo zachytiť.

Od maltského básnika k slovenskej mafii

Máte za sebou mnoho literárnych vystúpení v zahraničí. Stretli ste sa, naopak vy (aj v literárnej podobe), s autorom ktorý na Slovensku nie je známy, ale zaslúžil by si podľa vás veľkú pozornosť?

Tých sú desiatky. Napríklad už zmienený Rádž Singh, alebo skvelý bulharský autor Alek Popov. Vynikajúci bol predčasne zosnulý český prozaik Pavel Verner. Stále máme šancu pozvať k nám básnika a kolážistu Mirka Huptycha. Priďaleko na pozvanie k nám je výborný čílsky románopisec Jaime Colier, alebo brazílsky básnik Natlan Teixeira -- oboch som stretol na dlhodobom spisovateľskom pobyte v rámci projektu International Writing Program v Iowa City. Zaujímavé by bolo predstavenie gruzínskeho spisovateľa a horolezca Data Turašviliho alebo portugalského básnika a bankára Casimira de Brito. V rámci projektu „Young PEN“ sa nám v júni podarilo priviesť na Slovensko troch pozoruhodných autorov, ktorí prednášali pre desať vybraných mladých slovenských autorov. Boli to Vladimír Skalský, slovenský autor žijúci v Čechách, mladý grécky prozaik výnimočnej kvality Christos Chrissopoulos a známy maltský básnik Immanuel Mifsud, ktorý má za manželku Slovenku a ktorého verše vyšli aj v slovenčine.

Mimochodom, keď pre neho prišiel na miesto tejto výnimočnej konferencie v Budmericiach jeho slovenský svokor, zistili sme, že mi ako uznávaný patológ môže povedať niekoľko pozoruhodných faktov k prípadu Černák. Cez neho som sa dostal k súdnemu znalcovi, ktorý robil na niektorých Černákových kauzách, od neho som dostal kontakt na ďalších profesionálov a tí si ma odovzdávali ďalej v reťazi skutočne pozoruhodných profesionálnych i osobných výpovedí. To je teda základ mojej účasti na druhej knihe o Černákovi. A všetko to začalo maltským básnikom, svet je malý...

Autor: Júlia Šimková, 23.09.2010, Gorila News

Žádné komentáře