Gustáv Murín

Doplnok k článku o Referende

Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov
ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí
 
rodovescitlivovanie.wordpress.com
 
  So znepokojením sledujeme súčasné trendy v politike a časti spoločnosti, ktoré čoraz viac naliehajú na vnášanie rodovej ideológie do škôl.[i],[ii],[iii] Rodová ideológia okrem iného tvrdí, že nezáleží na vrodenom biologickom pohlaví jednotlivca, resp. že je nepodstatné: každý má mať možnosť vybrať si, kým sa cíti alebo kým si želá sa stať (mužom?, ženou?, inak sexuálne/rodovo odlišným?). Biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje, lebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Rodová ideológia si preto nárokuje predefinovať obvyklé chápanie sexuality človeka z biologického a medicínskeho hľadiska na sociálno-kultúrne vytvorený konštrukt rodu (gender), teda na predmet rýdzo subjektívneho vnímania a cítenia seba samého tak, aby si každý mohol „slobodne určiť“, kým je alebo kým chce (rodovo) byť.[iv] Súčasťou rodovej ideológie, argumentujúcej svojsky chápanou požiadavkou rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, je vytvoriť takzvanú rodovú demokraciu[v],[vi]: celospoločenskú sociálno-kultúrnu zmenu. Túto (sociálno-inžiniersku!) zmenu má aktívne zabezpečovať štát najprv cez rôzne smernice, deklarácie a stratégie (soft law): keďže tieto myšlienky nemajú priamu podporu v občianskej spoločnosti, boli by ťažko schváliteľné v národných parlamentoch ako zákony (hard law).[vii] Štátna rodová propaganda má preto v súčinnosti s tretím sektorom, vzdelávacím systémom a médiami zabezpečiť akceptovanie tejto politiky verejnosťou, aby nakoniec mohla byť záväzne kodifikovaná do národného zákonodarstva. Tomu má slúžiť takzvané rodové scitlivovanie verejnosti.[viii] Ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa rodovej ideológie má štát prostredníctvom výučby a výchovy v školách deťom rozrývať či rozkývavať ich (vrodeným pohlavím danú) rodovú identitu, a to od čo možno najnižšieho veku.[ix] To sa má dosiahnuť najmä vnesením novej, „sexuálne korektnej” výchovy do školských osnov. Dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo „slobodne” vybrať svoju rodovú identitu. Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Cez rodovo neutrálne hračky, prezentáciu rodovo opačných vzorcov správania, nabádanie ku skupinovým aktivitám a hrám s výmenou mužských a ženských rol a podobne. Cieľom týchto techník je dieťa „oslobodiť“ od zaužívaných rodových prejavov správania – rodových stereotypov, ktoré mohlo získať a osvojiť si z domáceho prostredia. Ide o takzvaný rodovo citlivý výučbový proces.[x] Jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu – bez posudzujúceho a „neurotizujúceho“ vplyvu rodičov.[xi] Z odborného, medicínskeho i psychologického hľadiska je experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa neprípustné (o neetickosti takého počínania ani nehovoriac).[xii] Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy, depresie a iné.[xiii] Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom však je, expresívne povedané, mrzačenie psychosexuálneho vývoja detí. Osobitne sa v spojitosti s rodovým scitlivovaním detí otvára otázka vyvolania poruchy rodovej identity.[xiv] Ide o duševnú poruchu (u dospelých sa tradične označovala ako transsexualita), pri ktorej sa biologicky normálne vyvinutý muž cíti byť ženou, resp. biologicky normálne vyvinutá žena mužom. Pri výskyte v detstve dieťa stráca zmysel pre svoju vlastnú rodovú/sexuálnu identitu (chlapec, dievča) a začne prejavovať vzorce správania opačného pohlavia.[xv]Významnú úlohu pri vzniku tejto poruchy hrajú práve rodové vzory a podnety v období kritických fáz vývoja mozgu (vpečaťovanie, imprinting) počas detstva a dospievania. [xvi] Preto experimentovanie s psychosexuálnym vývojom dieťaťa v edukačnom procese – s cieľom pozmeniť jeho „chlapčenské“ či „dievčenské“ vzorce vnímania a správania – predstavuje nezanedbateľné riziko indukcie tejto duševnej poruchy.
Navyše, rodová ideológia – hoci sa usiluje tváriť vedecky – ani zďaleka nezodpovedá vedeckým kritériám. Jej „teória“ pripomína skôr akúsi (postmodernú) „hru so slovami“[xvii], nie serióznu vedeckú argumentáciu a interpretáciu, ktoré by mali byť založené na overených faktoch a dôkazoch (evidence-based). Premisy a radikálne antropologické závery rodovej ideológie sú vedecky nekorektné, nedomyslené a odtrhnuté od reality. V úsilí obhájiť svoje tvrdenia rodoví ideológovia bezdôvodne a bez znalosti veci spochybňujú uznávané vedecké odbory alebo ich poznatky, považujúc a označujúc ich za „sexistické“. S dešpektom sa dívajú napríklad na význam celého radu biológických disciplín, pohrdlivo hovoriac o „biologizme“. (Evokuje to v nás spomienku na minulé doby, keď sa z ideologických dôvodov genetika či kybernetika označovali za buržoázne, reakčné pavedy).[xviii] Ďalej, rodová teória svoje šírenie a spoločenskú akceptáciu presadzuje nie cez vedecký výskum a oponentúru odbornej obce, ale cez politický lobing v národných a nadnárodných politických štruktúrach. Nekriticky a manipulatívne pritom pretláča záujmya ciele aktivistov predovšetkým určitých menšinových skupín[xix](mimochodom, aj u nás pri všetkých významných vládnych inštitúciách a pri parlamente aktívne a oficiálne fungujú skupiny rodových ideológov). Aj navrhovaný sociálny experiment rodového scitlivovania pri výchove a výučbe detí v školách (rodovo citlivý výučbový proces) v podstate neprekračuje metódu vedecky najrizikovejšieho experimentovania „pokusom a omylom“, kde až budúcnosť môže ukázať, že išlo o omyl (podľa stáročnej ľudskej skúsenosti a evolučnej histórie života[xx] takmer s istotou o omyl tragický). Preto my, predstavitelia a zástupcovia medicínskej, psychologickej a inej odbornej obce odmietame sociálne experimentovanie s duševným zdravím dieťaťa. Vystavovať dieťa „rodovému scitlivovaniu“, nech už sa koná prostredníctvom vychovávateľov, pedagógov, inštitúcií alebo médií, je z nášho odborného hľadiska neospravedlniteľné. Každý nepriro-dzený zásah do vnútorného vývoja dieťaťa v úsilí pretvoriť alebo indoktrinovať ho podľa želania ideológie predstavuje vážnu formu duševného násilia a porušenie medzinárodných konvencií práv dieťaťa. Štát, ako aj celá spoločnosť majú zabezpečovať v celom verejnom priestore, zvlášť v školách a v predškolských zariadeniach prostredie, ktoré bude chrániť krehkú duševnú stabilitu detí počas ich dospievania. Žiadame vládu Slovenskej republiky, aby prijala konkrétne opatrenia, ktoré zabránia vstupu rodovej ideológie do edukačného procesu. Iba tak bude štát dôveryhodným partne-rom pre rodičov pri výchove ich detí a garantom zdravého výchovného prostredia v edukačnom procese. Prostredia bezpečného pre výchovu detí tak, ako to vyžaduje medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa.[xxi] Navrhujeme zabezpečiť tieto konkrétne opatrenia: 1. Monitorovať pedagogické pomôcky a učebnice pre školy vo vzťahu k ich ideologic-kému obsahu. Upovedomiť riaditeľov škôl o nevhodných učebniciach. Umožniť rodičom aby mohli slobodne zvoliť spôsob sexuálnej výchovy pre svoje dieťa.(Ministerstvo školstva SR) 2. Zabezpečiť vzdelávanie pedagógov vo vzťahu k rizikám rodovej ideológie a ich negatívnemu alebo nebezpečnému vplyvu na vývin dieťaťa. Organizovať s týmto cieľom odborné workshopy a semináre. (Ministerstvo školstva SR) 3. Zastaviť štátne financovanie rodových projektov, ktoré sa venujú rodovému scitlivovaniu detí a spoločnosti. (Úrad vlády SR, Ministerstvo zahraničných vecí SR, Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR, Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry) 4. Šíriť osvetu o rizikách rodovej ideológie pre duševný vývin detí a mládeže. (Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo zdravotníctva SR ) 5. Prijať účinné legislatívne opatrenia proti páchaniu duševného násilia na deťoch, ich manipulovaním k prijatiu postojov rodovej ideológie, ako aj formou jej verejnej propagácie. (Národná rada SR) Publikované k Medzinárodnému dňu detí, 1. júna 2014
Zoznam signatárov PSYCHIATRI 1. Doc. MUDr. Alojz Rakús, psychiater, vysokoškolský pedagóg 2. Doc. MUDr. Ľubica Forgáčová, PhD., psychiatrička, vysokoškolský pedagóg 3. Doc. MUDr. Mária Ondriášová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička 4. MUDr. Milena Drímalová, PhD., psychiatrička, vysokoškolský pedagóg 5. MUDr. Alena Mažgútová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička 6. MUDr. Igor Smelý, PhD., psychiater, psychoterapeut, vysokoškolský pedagóg 7. MUDr. Andrea Čerňanová, PhD., psychiatrička, vysokoškolská pedagogička 8. MUDr. Ivan André, CSc., psychiater, sexuológ (primár) 9. MUDr. Dalibor Janoška, psychiater (primár) 10. MUDr. Izabela Mátéffy, psychiaterička (primár) 11. MUDr. Marianna Koníková, psychiatrička (primár) 12. MUDr. Peter Korcsog, psychiater a psychoterapeut, (primár) 13. MUDr. Radovan Hrubý, PhD., neuropsychiater 14. MUDr. Michaela Weidlichová, PhD., psychiatrička 15. MUDr.Martina Paulinyová, PhD., detská psychiatrička 16. MUDr. Daniela Hrtúsová, psychiatrička 17. MUDr. Jana Galvánková, detská psychiatrička 18. MUDr. Dárius Chochol, psychiater 19. MUDr. Marianna Kahancová, psychiatrička 20. MUDr. Anna Kováčová, detská psychiatrička 21. MUDr. Mehria Margočová, psychiatrička 22. MUDr. Daniel Múdry, psychiater 23. MUDr. Martin Naď, detský psychiater, pediater 24. MUDr. Veronika Petrušová, psychiatrička 25. MUDr. Iveta Rjašková, pediater, pedopsychiater 26. MUDr. Veronika Rumanová, psychiater pre deti a dorast 27. MUDr. Stanislav Tomovčík, detský psychiater 28. MUDr. Mária Turáková, psychiatrička 29. MUDr. Mária Zavadilová, psychiatrička 30. MUDr. Tomáš Rakús, psychiater 31. MUDr. Eva Bubeníková , psychiatrička 32. MUDr. Mária Krížová, psychiatrička 33. MUDr. Jozef Vido, psychiater 34. MUDr. Ján Bernát, psychiater 35. MUDr. Katarína Hubčíková, neuropsychiatrička 36. MUDr. Zuzana Olosová, psychiatrička 37. MUDr. František Petrík, psychiater 38. MUDr. Juraj Lexmann, psychiater 39. MUDr. Jozef Radzo, psychiater 40. MUDr. Viera Domeniková, pediater a pedopsychiater 41. MUDr. Anna Zubková, psychiatrička 42. MUDr. Michal Bolehradský, psychiater 43. MUDr. Eduard Gemza, psychiater 44. MUDr. Darina Hrabovská, psychiatrička 45. MUDr. Ingrid Jandová, psychiatrička 46. MUDr. Andrea Kovácsová, psychiatrička 47. MUDr. Michal Ohrablo, psychiater 48. MUDr. Viktor Segeda, psychiater 49. MUDr. Rastislav Korba, psychiater 50. MUDr. Mária Janíčková, detská psychiatrička 51. MUDr. Juraj Markovič, neurológ a psychiater PSYCHOLÓGOVIA 1. Prof. PhDr. Ján Grác, DrSc. psychológ, vysokoškolský profesor v odbore pedagogická psychológia 2. Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD., psychologička, vysokoškolská profesorka v odbore psychológia 3. Doc. PhDr. Mária Glasová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička 4. Doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD., špeciálny a liečebný pedagóg, psychoterapeut 5. Doc. PhDr. Eva Naništová, CSc., psychologička a vysokoškolská pedagogička 6. Doc. PhDr. Eva Klčovanská, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička 7. Doc. PhDr. Judita Stempelová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička 8. Doc. Mgr. Peter Halama, PhD., psychológ, VŠ pedagóg 9. Doc. Mgr. Peter Babinčák, PhD., psychológ, VŠ pedagóg 10. PhDr. Kinga Izsóf Jurásová, PhD., psychologička, VŠ pedagogička 11. PhDr. Katarína Vidová, PhD., detská klinická psychologička 12. PhDr. Iveta Schusterová, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička 13. PhDr. Marián Špajdel, PhD., psychológ, VŠ pedagóg 14. PhDr. Mgr. Františka Diblíková, PhD., psychologička, vysokoškolská pedagogička 15. PhDr. Mária Homolová, PhD, klinická psychologička, vysokoškolský pedagóg 16. Mgr. Mária Dědová, PhD., psychologička, VŠ pedagogička 17. Mgr. Mário Schwarz, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg, mediátor 18. Mgr. Peter Marman, PhD., psychológ, vysokoškolský pedagóg 19. Mgr. Štefan Žarnay, PhD. MSMF, psychológ 20. Mgr. Michal Tesař, PhD, DiS., klinický psychológ specializace v pedopsychiatrii 21. Mgr. Peter Krajmer, PhD., klinicky psycholog 22. PhDr. Viera Diešková, CSc., detská a sociálna psychologička 23. Mgr. Lucia Drábiková, PhD., psychologička 24. Mgr. Mária Hatoková, PhD., psychologička, Gestalt psychoterapeutka 25. Mgr. Jana Kunová, PhD., psychológ 26. Dott. Lívia Kvašná, PhD., klinická psychologička 27. PhDr. Martin Balko, klinický psychológ 28. Mgr. Ján Jurášik, psychológ 29. Mgr. Mária Verešová, psychologička 30. Mgr. Veronika Schmidtová, psychologička 31. Mgr. Michala Bieleková, psychologička 32. Mgr. Alica Bulasová, klinická psychologička 33. Mag. Martina Čarná, klinická psychologička 34. Mgr. Mária Durcová, psychologička 35. Mgr. Monika Ginzeriová, detská klinická psychologička 36. Mgr. Katarína Gromošová, psychologička 37. Mgr. Mária Hajduchová, psychológ 38. PhDr. Mária Humeníková, klinický psychológ, psychoterapeut 39. Mgr. Lucia Husárová, psychologička 40. Mgr. Zuzana Chabadová, školská psychologička 41. Mgr. Katarína Klincová, psychologička 42. Mgr. Dana Kováčová, psychológ 43. Mgr. Zuzana Kureková, psychologička, 44. Mgr. Elena Lamačková, psychologička, manželské a rodinné poradenstvo 45. Mgr. Martin Miler, klinický psychológ, psychoterapeut 46. Mgr. Iva Mocaková, klinická psychologička a psychoterapeutka 47. Mgr. Katarína Plančárová, psychologička 48. Mgr. Karol Pollák, psychológ a psychoterapeut 49. Mgr. Alexandra Stanislavová, psychológ 50. Mgr. Daniela Boteková, psychológ 51. PhDr. Elena Speváková, klinický psychológ 52. PhDr.Marián Garbár, klinický psychológ 53. PhDr. Alena Mizáková, psychologička 54. Mgr. Marta Gašparíková, psychologička 55. Mgr. Oľga Šupalová, klinická psychologička a terapeut 56. Mgr. Peter Hvorka, psychológ 57. PhDr. Peter Šulák, klinický psychológ 58. Mgr. Ľubomír Harinek, psychológ 59. Mgr. Stanislava Batunová, psychologička 60. Mgr. Magda Biznárová, psychologička 61. Mgr. Zuzana Pechanová, psychologička 62. PhDr. Zuzana Zacharová, psychologička 63. PhDr Peter Šulák, psychológ 64. Mgr. Šarlota Seboková, klinická psychologička a terapeut 65. Ing. et Mgr. Lucia Bukovanová, psychológ 66. PhDr. Dušan Selko, psychológ 67. Mgr. Iveta Snitková, psychológ a psychoterapeut 68. Mgr. Balážová Petronela, klinický psychológ, psychoterapeut 69. PhDr. Maria Benova, psychologička 70. PaedDr. PhDr. Ivana Štibraná, detská psychologička
Výzvu ďalej podpísali (počet):
Lekári rôznej odbornej špecializácie (108),
Pedagógovia (79),
Biológovia a sociológovia (11)
Zoznam všetkých 319 signatárov: rodovescitlivovanie.wordpress.com/signatari