Gustáv Murín

Doplnok k čl. Voľby

Vláda Českej republiky pod vedením premiéra Jana Fischera (nazývaná ako vláda odborníkov, či úradnícka vláda) mala podľa dohody ČSSD, ODS, Strany zelených a pôvodne tiež KDU-ČSL byť preklenovacou vládou po vyslovení nedôvery druhej vláde Mirka Topolánka na jar 2009 až do zamýšľaných predčasných parlamentných volieb na jeseň roku 2009. Tie sa však nekonali, a preto vláda vykonávala svoj mandát až do riadnych májových volieb 2010 – teda viac ako 360 dní. Občania v Čechách ju považujú za jednu najúspešnejších a najobľúbenejších vlád v celej novodobej histórii krajiny.

 Belgicku boli bez federálnej vlády až 540 dní, čo je svetový rekord! Napriek tomu úradníci dokázali zvládnuť predsedanie krajiny v EÚ, krajina sa úspešne podieľala na aktivitách OSN a NATO v Líbyi a ekonomicky dokonca prekonali svojich susedov vrátane Nemecka!

 Najradikálnejšie na to išli na Islande:

V roku 2008 bola znárodnená najväčšia banka. Mena sa zrútila, trh pozastavil svoju činnosť. Štát skrachoval.

V roku 2009 nastúpili obrovské protesty pred parlamentom, ľudia donútili vládu k rezignácii.

Politici hovoria o splatení dlhu voči Británii a Holandsku a to vo výške 3.500 miliónov eur, čo je čiastka, ktorú ma štát zaplatiť v nasledujúcich 15 rokoch s 5,5% úrokom.

V roku 2010 vychádzajú opäť ľudia do ulíc a vybojujú si zákon o obecnom referende. V januári 2010 ho prezident odmieta ratifikovať a oznámi, že ho bude konzultovať s EU. Ľud ide znova do ulíc. V marci sa koná referendum, ktorého výsledok je, že 93% ľudí odmietne zaplatiť dlh voči Británii a Holandsku.

Vláda je donútená, aby zahájila vyšetrovanie, ktoré má vyriešiť právnu zodpovednosť štátnych predstaviteľov za krízu. Príde k zatknutiu niekoľkých vedúcich bankárov a manažérov. Interpol vydáva rozkaz a všetci zúčastnení bankári opúšťajú štát.

Ústavodarné zhromaždenie zložené z ľudí priamo volených občanmi zahájilo svoju činnosť vo februári 2011.