Gustáv Murín

Doplnok k čl. o medveďoch v Tatrách

Čo je dobré pre nás, nemusí byť rovnako dobré pre zvieratá

 To, čo sa deje v našich obývačkách v malom a jednotlivo, opakuje sa na celom svete vo veľkom a na celých živočíšnych druhoch. Aj tá najlepšia dobrá vôľa, garantovaná len na to vyštudovanými a za to platenými odborníkmi, môže mať celkom nečakaný, opačný efekt. Je známy paradox, že pôvodne vyhynutím ohrozené a preto dnes chránené druhy sa najnovšie premnožujú a vlastne sa tak dostávajú do nenormálnej, neprírodnej situácie. Je to prípad slonov v ďalekej Afrike, ale aj vlkov a medveďov v našich Karpatoch.

 

  V Massachusetts už v roku 1996 zakázali kladenie pastí, s výsledkom, že bobria populácia sa odvtedy strojnásobila. V Severnej Karolíne ich už majú pol miliónu a v kanadské Manitobe dvakrát toľko. Od štátu Maine po Aljašku, od pobrežia k pobrežiu, nastáva explózia týchto neúnavných budovateľov. To vedie k záplavám, ba i vykoľajeniu vlakov.

  V hlavnom meste Washington obhrýzaním čerešňových sadov ohrozili konanie každoročného Cherry Blossom Festival. Pokusy zbavovať sa bobrích hrádzí dynamitom sa príliš nedarí a rovnako v štáte Mississippi neuspel pokus vyriešiť bobrí problém hladovými aligátormi.

  Omnoho akútnejším problémom severnej Ameriky je však premnoženie jelenej zveri, ktorá by mala dosahovať hustoty maximálne desať kusov na štvorcový kilometer. Ale v niektorých štátoch, napr. New Yersey, je ich až dvadsaťnásobne viac! Vedie to k rozsiahlym škodám z ktorých najtragickejších je 150 ľudských obetí automobilových zrážok s týmito ladnými zvieratami ročne.

  Vo Wyomingu majú pre zmenu toľko divých medveďov grizly, že v roku 2004 im farmári pripísali na účet neuveriteteľných 117 tisíc kusov zabitého dobytka.

V zoologickej záhrade v San Diegu museli levice vybaviť vnútromaternicovými telieskami, inak by sa im levia rodinka premnožila. Rovnaké úvahy viedli k projektu ,,slonej antikoncepcie” v niektorých afrických štátoch, kde žije 65 tisíc slonov, hoci savana je schopná uživiť len necelú tretinu. V Gibraltári sa zasa britská správa rozhodla pre kontrolu opičej populácie antikoncepčnými pilulkami v žrádle, ktorú u samíc ešte poisťujú vnútromaternicové telieska.

  O nutnom odstrele premnožených slonov, šimpanzov a levov v záujmu ochrany domorodých osád písal už Hemingway vo svojich posmrtne vydaných zápiskoch z Afriky. Menej exoticky, zato precízne a presne sa k problému v domácich pomeroch postavil Bohumil Hrabal v knižnom rozhovore s Lászlom Szigetim ,,Kličky na kapesníku”. Podľa neho je to ,,otázka, kterou shledávám vždycky u hospodářů, u lidí, co žijí na venkově a kteří jsou podle mne neslýchaně krutí ke zvířatům, ale musí to tak být. Pes musí být uvázán, koček tam může být jen tolik, kolika on stačí nalít mlíko a aby mu vychytaly myši, a ostatní musí odejít. To je moje stanovisko hospodáře, který chce mít jistý soulad ve svém baráku mezi těmi zvířaty, která tam jsou. Ale někdo musí být pánem usmrcování.”