Vážené poslankyne, vážení poslanci NR SR,

po oboznámení sa s návrhom poslancov p. Beblavého a p. Vášaryovej na zmenu Zákona č. 13/1993 Z. z.  o umeleckých fondoch, dovoľujeme si predložiť Vám stručný materiál o mechanizme poskytovania podpôr širokému spektru tvorivých pracovníkov a výkonných umelcov. Chceli by sme Vás upozorniť najmä na to, že zmena financovania umeleckých fondov -zrušenie povinných 2% odvodov - by v Literárnom fonde znamenalo ukončenie pravidelnej podpory tvorivých pracovníkov v oblasti krásnej literatúry, vedeckej a odbornej literatúry, počítačových programov, prekladovej literatúry, novinárstva a výkonných umelcov v oblasti divadla, filmu, rozhlasu, televízie a zábavného umenia.

     Navrhovatelia argumentujú skupinouobyvateľov, ktorá je z daňového hľadiska znevýhodnená na základe druhu vykonávanej činnosti. Poukazujú na to, že umelci a autori sú zaťažení dodatočným zdanením. Zákon o dani z príjmov, ani ostatné daňové zákony, necharakterizujú 2% príspevky z autorských honorárov, ktoré platiteľ odvádza príslušnému umeleckému fondu ako dodatkovú daň. Podľa Zákona NR SR č. 13/1993 Zb. o umeleckých fondoch sú to príspevky na podporu tvorivej činnosti a umeleckých výkonov. Potvrdzuje to aj znalec v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo. Podotýkame, že 2% príspevky z autorských honorárov sa stávajú automaticky súčasťou rozpočtu priamej podpornej činnosti príslušných výborov sekcií Literárneho fondu, ktoré zastrešujú jednotlivé oblasti tvorivej činnosti. Vracajú sa postupne autorom vo forme štipendií, cien, prémií, príspevkov na cesty a iných podporných aktivít. V súčasnosti jednotlivé správne orgány fondu, t. j. sedem výborov sekcií zastrešených Radou fondu, svojou aktívnou politikou autonómne rozhoduje o podpornej činnosti, pričom však musia vždy vychádzať z existujúcej finančnej reality. Disponujú vlastnými rozpočtovými prostriedkami, na pokrytie ktorých sú vyčlenené 2% príspevky z autorských honorárov. Na priamu podpornú činnosť vynaložil Literárny fond v roku 2007 – 2011 spolu 2.634.565,- € a výbory sekcií prerokovali spolu 14.253 žiadostí a návrhov. Najväčší záujem už tradične bol o tvorivé štipendiá. Tie boli vyplatené v sledovanom období v čiastke 659.894,- €.  Fond samozrejme podporuje aj rozvoj národnostných literatúr. Žiadosti spisovateľov našich národnostných menšín sú najčastejšie adresované výboru Sekcie pre pôvodnú literatúru. Z toho dôvodu pracujú vo výbore tejto sekcie aj ich zástupcovia, ktorých menujú ich vlastné stavovské organizácie: Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku a Spoločnosť ukrajinských spisovateľov na Slovensku a Spolok rusínskych spisovateľov na Slovensku. Podotýkame, že spisovatelia národnostných menšín na Slovensku participujú rovnocenne so slovenskými na všetkých druhoch podpornej činnosti bez rozdielu. Dokonca ani v dnešnej zložitej ekonomickej situácii fond neporovnáva výšku odvodov z príjmov autorských odmien slovenských autorov a spisovateľov národnostných menšín.

     Ďalšou významnou sférou záujmu výborov sekcií je realizácia tvorivých súťaží zodpovedajúcich požiadavkám príslušných umeleckých oblastí. Ide väčšinou o viacetapové konkurzné akcie. V oblasti televízie a filmu Program Alfa – určený na podporu vzniku pôvodných literárnych predlôh dramatických, animovaných a dokumentárnych diel, Program Alfa+ určený na podporu režijnej, kameramanskej a ďalších tvorivých činností pri realizácii scenárov vytvorených v rámci Programu Alfa, Program Beta na podporu vzniku pôvodných teoretických, historiografických, biografických a encyklopedických diel z audiovizuálnej oblasti. V oblasti žurnalistiky výbor sekcie participuje na tvorivej súťaži Štúrovo pero, Tvorivej súťaži novinárov východoslovenského regiónu a tvorivej súťaži v rámci Prehliadky lokálnych televíznych staníc Slovenska, ktorú organizuje LOTOS.  Výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia vypisuje v dvojročných intervaloch v spolupráci s výborom Sekcie pre pôvodnú literatúru  Tvorivú súťaž na pôvodný divadelný a rozhlasový text, výbor  Sekcie pre pôvodnú literatúru finančne dotuje  Jašíkove Kysuce a Wolkrovu Polianku, výbory prekladateľských sekcií organizujú každoročne pre mladých prekladateľov Prekladateľskú univerziádu, prispievajú na Letnú školu prekladu formou príspevkov na cestu a príspevkov na prednášky, výbor Sekcie pre vedeckú a odbornú literatúre finančne dotuje Študentskú vedeckú konferenciu a udeľuje Prémie za počítačové programy, Prémie za víťazstvo v medzinárodných olympiádach, Prémie za trojročný vedecký ohlas, Prémie za výnimočný vedecký ohlas na jedno dielo, Prémie za významný prínos k rozvoju slovenskej vedy,

Odmeňovanie najlepších literárnych diel a umeleckých výkonov realizovaných v príslušnom kalendárnom roku či divadelnej sezóne je tiež veľmi dôležitou formou podpornej činnosti (Cena LF za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu, Cena ImreMadácha, Cena Ivana Franka, Cena Alexandra Pavloviča, Cena Ivana Kraska, Cena Trojruža, Ceny za vedeckú a odbornú literatúru, Ceny LF za novinársku tvorbu, Ceny Igric, Cena Hory a mesto, Cena v rámci festivalu Envirofilm, Ceny v rámci 13. ročníka študentského festivalu Áčko 2011, Ceny za divadelnú a rozhlasovú tvorbu a dabing, Cena Jána Hollého, Cena Mateja Bela.  Prostredníctvom udeľovania cien a prémií sa vysúvajú do popredia slovenského kultúrneho života najlepšie literárne diela a umelecké výkony.

     Pre úplnosť aspoň spomenieme ďalšie formy podpôr, ktoré sa vo výboroch sekcií schvaľujú:  príspevky na tvorivé cesty do zahraničia a v SR, odmeny pri životných jubileách, v rámci sociálnej starostlivosti o tvorivých pracovníkov a výkonných umelcov sú to jednorazové sociálne podpory, príspevky na liečenie a kúpeľnú liečbu a výbory, ktorým to umožňuje rozpočet udeľujú aj mesačné sociálne podpory na doplnenie dôchodku. Prostredníctvom jednorazových sociálnych podpôr, príspevkov na liečenie a kúpeľnú liečbu a mesačných sociálnych podpôr na doplnenie dôchodku sa fond snaží uľahčiť situáciu tvorcom a výkonným umelcom, ktorí sa pre chorobu, starobu alebo iné objektívne príčiny dostali do ťažkej finančnej tiesne.

Vsociálnej starostlivosti o tvorivých pracovníkov a výkonných umelcov a v starostlivosti o mladých autorov a vedcov je najviac zviditeľnený princíp solidarity.

     V tabuľkovej časti predkladáme informáciu o podpornej činnosti Literárneho fondu v rokoch 2007 – 2011:

Celkové náklady na priamu podpornú činnosť v rokoch 2007-2011:

 

 

Z čiastky 2.634.565,- sa vyplatilo 659.894,- € na tvorivé štipendiá:

 

 

     Literárny fond bol založený 1. apríla 1954 na základe ustanovenia Autorského zákona o zriadení kultúrnych fondov. Za päťdesiatosem rokov svojej existencie dokázal, nazdávame sa dostatočne, svoju životaschopnosť, najmä však svoju zmysluplnosť pri vzniku základných slovesných hodnôt povojnovej tvorby – pôvodnej i prekladovej. Zachovanie umeleckých fondov je nevyhnutné. Fondy sú v súčasnosti jediné inštitúcie, ktoré majú vypracovaný a najmä fungujúci systém pravidelnej podpory tvoriacich umelcov. Sú súčasne aj ich sociálnou poistkou. Literárny fond a ostatné umelecké fondy tvoria dôležité ohnivko v reťazi inštitútov spolupôsobiacich pri vzniku takého jedinečného výkonu akým je literárne dielo, interpretačný výkon či ostatné druhy tvorivej činnosti. Tento duchovný, výsostne emancipovaný a základný úsek kultúrnej produkcie, je často nedoceňovaný fakt. Autor umeleckého diela neraz pracuje v amatérskych podmienkach a potýka sa s rôznymi úskaliami života. A tu je nezastupiteľná úloha fondu, ktorý vhodnými formami podporuje tvorcu i umelca, pomáha mu finančne zvládnuť obdobie tvorby, čas vznikania umeleckého diela a tak vytvárať podmienky pre profesionálny výkon. Je známe, že práve slovenský spisovateľ ako príslušník malého národa sa pri malých knižných nákladoch len ťažko môže profesionalizovať. Je teda často odkázaný na takúto pomoc. Podobne je to aj pri iných umeleckých profesiách. Faktom je to, že fondy riešia to, čo nik iný v autorských končinách našej existencie nerieši. Kto bude v prípade zrušenia umeleckých fondov financovať štipendiá, ceny, prémie a ostatné podpory? Štátny rozpočet s týmito položkami nepočíta.

 

     Navrhovatelia považovali za potrebné pre účely komparácie spomenúť riešenie právneho postavenia umeleckých fondov v Českej republike.

     Dovoľujeme si predložiť reakciu prezidenta Únie českých spisovateľov Karola Sýsa na pretransformovanie Českého literárneho fondu na nadáciu a vyjadrenie vicedprezidenta ÚČS Michala Černíka:

 Karol Sýs:„Za najväčší omyl pri reorganizácii štruktúr našich umeleckých organizácií považujeme to, že umelecké organizácie roku 1994 dopustili prevedenie fondov na nadácie, zdanenie umelcov ako podnikateľov a tým i zrušenie dvojpercentných odvodov z autorských honorárov, z vydavateľských ziskov a ďalších iných príjmov. Tak sa nechali zbaviť hlavného zdroja finančných prostriedkov, ktoré slúžili na podporu vzniku novej tvorby, udeľovanie tvorivých štipendií, sociálnych výpomocí a pod. Umelecké organizácie sa stali bezprizornými, dožívajú z rozpredaného majetku, ako také nemôžu ani chrániť profesijné záujmy umelcov a riešia len zastupujúce problémy. Sme za obnovu umeleckých fondov na základe ich v minulosti osvedčeného modelu a veríme, že aj spisovatelia Obce spisovateľov a umelci z ďalších umeleckých organizácií túto myšlienku podporia.

Nemôžeme sa ani pasívne prizerať tomu, že v rámci plurality umenia dochádza k jednostrannej prezentácii neumenia, nevkusu, vulgárnosti, exhibicionizmu, negativizmu, kým je potláčané a znevažované umenie, ktoré sa opiera o humanistické, etické a estetické princípy, ktoré obsahuje morálnu dimenziu a ľudské posolstvo. Aj to pokladáme za jeden z faktorov podieľajúci sa na dnešnom hanebnom stave českej kultúry.“

 

Viceprezidenta Michal Černíka vyjadrenie uverejnené v Literárnom týždenníku 17.10.2012:

„Český literárny fond, ktorý bol niekoľko desaťročí zdrojom príjmov spisovateľskej organizácie, sa v prvej polovici deväťdesiatych rokov zbavil všetkého majetku, predovšetkým rozpredal tvorivé domovy… a peniaze spolu s Obcou spisovateľov postupne utratil. Riaditeľ literárneho fondu Michal Novotný v časopise Hosť v minulom roku priznal svoj omyl a spisovateľom sa za likvidáciu tvorivých domovov ospravedlnil. Je to síce čestné, priznanie omylu sa dnes nenosí, ale žiadne ospravedlnenie tvorivé domovy spisovateľom nevráti, rovnako tak, ako spisovateľom dnes nikto nebude udeľovať niekoľkoročné tvorivé štipendiá a finančné podpory pre vznik nových diel či sociálnu výpomoc, ako tomu bolo v dobách jeho fungovania...“

     Záverom chceme zdôrazniť, že prijatím Zákona č. 13/1993 o umeleckých fondoch nevznikli nijaké nároky na príspevky zo štátneho rozpočtu. Naopak – mimorozpočtové finančné zdroje umeleckých fondov predstavujú naďalej rozhodujúci príjem do kultúry práve zo zdrojov, ktoré kultúra produkuje.

 

     Otakar Kořínek                                                          JUDr. Ladislav Serdahély

predseda Rady fondu                                                                      riaditeľ LF