Gustáv Murín

Doplnok k čl. Havel I

Zázraky sa dejú, len treba priplatiť...

 Ako sa teda mohol lokálny anekdotický dramatik stať svetoznámym? Tak na to bolo treba veľa času, peňazí a úsilia. A našla sa jedna veľmi mocná, bohatá a trpezlivá organizácia, ktorá si tú úlohu zobrala za svoju. Aspoň tak to tvrdí Karel Koecher, v tých dobách dvojitý agent ŠtB a CIA, ktorého v USA zatkla FBI a neskôr bol výmenou za amerického agenta vrátený späť do vlasti a tu odstavený, ako nespoľahlivý. Po roku 1989 prehovoril a odrazu neuveriteľné začalo byť logické. Nemenovaná organizácia sa totiž vtedy rozhodovala o tom, na akú politickú figúru vsadiť v prípade budúcich politických zmien v Československu a veľmi nápomocný im bol ich spolupracovník, emigrant Pavel Tigrid. Ten údajne prišiel s nápadom, že tou figúrou má byť Havel, ktorého preto treba medzinárodne zviditeľniť. A bola to skutočne fuška urobiť svetoznámym dramatikom autora, ktorý nikdy nenapísal kompletnú divadelnú hru, ale len absurdné jednoaktovky. Na druhej strane práve takéto agitky sa ľahko inscenovali a malo to ešte aj tú výhodu, že následné tantiémy predstavovali veľmi významný finančný vklad českému disentu. Veď je známe, že počas komunizmu Václav Havel naozaj netrpel núdzou (mal byť dokonca prvým majiteľom mercedesu v normalizovanej Prahe?) a môžeme sa len dohadovať nakoľko tomuto finančnému toku napomáhala aj iniciujúca spravodajská agentúra a tiež ako je možné, že vtedajší režim tento tok peňazí pripustil. Paradoxne tak bol Havel známy v celom intelektuálnom svete, ale pred svojím škandalóznym zvolením komunistickým parlamentom v decembri 1989 za socialistického (teda vlastne komunistického!) prezidenta sa musel občanom, ktorým potom z Hradu dlhé roky vládol, predstaviť v televízii. Mimochodom, nečakaná a veľmi neobvyklá odbočka prezidenta George Busha seniora v deň prvého výročia Nežnej revolúcie do Prahy na ceste k americkým jednotkám v Perzskom zálive s demonštratívne srdečným zvítaním s Václavom Havlom iste nebola náhodou. Veď práve Bush bol v rozhodujúcich rokoch, keď sa rozhodovalo aj o Havlovi, šéfom CIA...