Gustáv Murín

Doplnok k čl. Gorila - krátky život

Dedičstvo po Tigrovi

   V 90. rokoch sa mafiánski bossovia na Slovensku veľmi dobre poznali, mnohí úzko spolupracovali. Peter „Tiger“ Novotný z Partizánskeho bol známy tým, že ako prvý začal s chovom tigrov. Po jeho smrti z rúk Černáka, tiež nadšeného chovateľa tigrov, ich mal prevziať Salinger. Ale neuspokojil sa len s tým. V  pozostalosti po Tigrovi Novotnom bol aj dvojdom pri Bánovciach nad Bebravou, ktorý vlastnil prostredníctvom bieleho koňa Františka Brisudu (43). Tomu mal požičať peniaze. Brisuda vlastnil obchody s potravinami. V apríli 1997 zorganizoval Salinger jeho fyzickú likvidáciu. Rastislav Šitta, známy z kauzy Kyselinári, spolu s dnes už nebohým Jánom Račkovičom vylákali Brisudu na stretnutie v reštaurácii Rybárska bašta v Bánovciach nad Bebravou pod zámienkou, že majú preňho na predaj nákladné auto Avia. Išli mu ju ukázať a Brisuda ich nasledoval vo svojom aute Audi 100. Šitta a ďalší muži maskovaní kuklami ho pri tom prepadli, odvliekli na neznáme miesto a zabili. Obžaloba Salingera stojí na výpovedi svedkov, ktorí boli pri Brisudovom prevoze autom. Záujem o jeho dom potvrdzuje aj zmena vlastníckeho vkladu k tejto nehnuteľnosti v katastri. Telo Jána Račkoviča, ktorý mal byť jedným z aktérov vraždy, vykopali v roku 2009 v obci Divina pri Žiline. Rastislav Šitta je za kauzu Kyselinári odsúdený na doživotie.

 

Ďalšie vraždy na krku

  Štefan Gažúr (27) bol konateľom troch firiem, ktoré boli úzko prepojené s ďalšou firmou, kde bol konateľom iný muž (25). Štefan Gažúr tak zrejme patril do skupiny bielych koní. Tieto firmy vystavovali fiktívne faktúry a daňové priznania k DPH. Peniaze z účtov vyberali a odovzdávali Františkovi Salingerovi. Z Gažúrovej vraždy polícia obvinila Salingera. Prokurátor tvrdí, že motívom vraždy bola snaha zabrániť Gažúrovej výpovedi na polícii, kde mal prezradiť páchateľov podvodu. Na jeseň 1997 vylákali Gažúra na benzínku v Ružomberku a dali mu uspávací prostriedok do piva. Omámenú obeť previezli do Strečna, kde ho obžalovaný vytiahol z auta a strelil mu do hlavy a hrude. Telo uložili do vykopaného hrobu neďaleko Váhu, kde ho našli kriminalisti o desať rokov v auguste 2007. Na zakrytie vraždy poslali príbuzným vraj od neho pohľadnicu, ktorá im prišla z Prahy v čase, keď bol už podľa polície mŕtvy. Spolupáchateľov polícia neobvinila, len Salingera. Pojednávanie rozdelili na dve časti, najskôr vraždu, potom ekonomickú časť prípadu. Obžaloba vychádzala z výpovedí dvoch kľúčových svedkov, z ktorých jeden je Salingerov nevlastný strýko. Druhý z týchto svedkov počas vyšetrovania niekoľkokrát zmenil výpoveď. Obžalobe mali pomôcť aj dvaja utajení svedkovia Hugo a Adam, ktorí sa o vražde dozvedeli z počutia.

  Milan Daníška (29) bol tiež nepohodlným svedkom, ktorý mal proti Salingerovi vypovedať v prípadoch týkajúcich sa krádeže kamiónov. Expolicajta priviedli na jar 1999 do rodinného domu v obci Divinka, v pivnici mu zviazali ruky a nohy, ústa prelepili páskou. Tak ho nechali niekoľko dní, potom ho mladší z dvojice únoscov zastrelil nelegálne držanou zbraňou. Telo previezli k vodnému dielu a uložili do vopred vykopanej jamy.

  Pri explózii auta s policajtom Miroslavom Hlinicom (28) v apríli 1997 mal Salingerovi pomáhať Pavol Chupáč (36), ktorý na miesto činu doviezol ešte ďalšiu osobu. V 90. rokoch patril do skupiny dubnického podsvetia, kde bol šoférom tamojšieho bossa Jozefa Kucmerku (37) prezývaného Ošo. V čase obvinenia Pavol Chupáč už sedel vo väzení za vraždu iného mafiána.

  V čase najvyšších aktivít údajného bossa Salingera zmizli ďalší jemu blízki kumpáni, ktorých prípady polícia zatiaľ nevyriešila:

  František Lauko (33) – Mal vypovedať na súde proti Salingerovi, ktorý bol obžalovaný z lúpeže. Vďaka listu, ktorý Lauko napísal, lúpež prekvalifikovali na krádež, za ktorú hrozí nižší trest. Zatykač na Lauka vydal súd v júli 2003, keď neprišiel na pojednávanie, kde mal vypovedať, a miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť.

  Marián Sihlovec (37) z Rajca – Je nezvestný od decembra 1997. Mal živnosť, no príbuzní o jeho podnikaní nič nevedia. Naposledy ho videli u brata, bol si tam vypýtať náboje a s ďalšími ľuďmi odišiel autom preč. Kamarátil sa so Salingerom a Šittom.

  Ján Vysoký (37) z Rajca – Spolu s bratom vlastnili pohrebníctvo. V roku 1995 naňho vydal prešovský súd zatykač a o tri roky neskôr sa tiež pre vydieranie začal oňho zaujímať aj námestovský súd. Bol Salingerov kamarát a poznal aj Šittu.

 

Salinger – boss, ktorý nebossoval?

  Všetky tieto obvinenia znejú hrozivo, ale Salinger ani po rokoch súdov nebol právoplatne odsúdený za žiadny trestný čin.

  V prípade Brisuda špeciálny prokurátor zrušil obvinenie, keďže sa nenašli dostatočné dôkazy, ktoré by jednoznačne nasvedčovali, že za vraždou je Salinger.

  V prípade Daníšku kriminalisti hľadali jeho pozostatky pri Vodnom diele Žilina. Lokalita sa však rokmi zmenila a ťažký terén nádrže im robil problémy. Našli kostrové pozostatky, podľa expertízy však neboli ľudské, ale psie. Po niekoľkých mesiacoch bolo obvinenie zrušené.

  Prípad Gažúr sa zatiaľ ako jediný dostal pred súd. Sudca však Salingera oslobodil. „Prisahám, že som tvojho brata nezabil,“ povedal na pojednávaní František Salinger svedkovi Pavlovi Gažúrovi, bratovi nebohého Štefana Gažúra. Ospravedlnil sa mu i celej jeho rodine, že nebohého zoznámil s ľuďmi, ktorí sú zodpovední za jeho smrť. Ako ďalej uviedol, keby sa v tejto veci vyšetrovalo poriadne, objasnili by sa veľké daňové úniky a obvinení by boli aj tí, čo ich spôsobili. Poukázal tiež na to, že štyrikrát žiadal o výsluch na detektore lži, nepovolili mu ho však.

  František Salinger je vo väzbe od leta 2007.

  Na slobodu sa mohol dostať v lete 2009, keď okresný sudca vyhovel jeho žiadosti o prepustenie. Krajský súd sa s tým však nestotožnil a obžalovaného nechal za mrežami.

  Návrh na prepustenie z väzby odobril okresný súd aj v apríli 2010, pretože „sa oslabili dôvody na jeho ďalšie zadržiavanie“. Rozhodnutie bolo po odvolaní prokurátora zamietnuté.

  V piatok 27. augusta 2010  Žilinský okresný súd rozhodol, že František Salinger, ktorý bol obžalovaný z vraždy a podvodov, je nevinný. Proti oslobodzujúcemu rozsudku sa okamžite odvolal prokurátor. Salinger zo súdnej siene neputoval na slobodu, ale previezli ho pred vyšetrovateľa žilinskej krajskej polície. „V zmysle Trestného poriadku sme na políciu predviedli 40-ročného muža, ktorý bol následne vyšetrovateľom zadržaný ako obvinený. Čelí viacerým obvineniam z trestných činov vraždy a všeobecného ohrozenia,“ uviedol hovorca žilinskej polície Radko Moravčík.

  Dňa 13. októbra 2011 informovala o verdikte Krajského súdu v Žiline v prípade Salinger jeho hovorkyňa Anna Záborská takto: „Krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vykonané dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil správne a dospel k zákonnému rozhodnutiu o oslobodení obžalovaného. Rozhodnutie okresného súdu je aj v súlade so zásadou o pochybnostiach v prospech obžalovaného.“ Proti rozhodnutiu krajského súdu už prokurátor sťažnosť podať nemôže. Má však možnosť napadnúť ho mimoriadnym opravným prostriedkom na Najvyššom súde.

  Kľúčovým svedkom obžaloby bol aj Jaroslav B., ktorý v lete 2007 na polícii oznámil podrobnosti o vražde Milana Daníšku. Kriminalisti na základe jeho informácií hľadali tajný hrob obete pri Vodnom diele Žilina. Jaroslav B. , ktorý bol jedenásťkrát súdne trestaný,  mal vtedy postavenie svedka. Policajné prezídium potvrdilo, že 12.10. 2011 z Daníškovej vraždy obvinili aj svedka Jaroslava B. Podľa vyšetrovateľa pomáhal pri vražde a odstránení vražednej zbrane. Sám k tomu povedal: „V 90. rokoch som sa zúčastnil aj na škaredých robotách, ale nikdy som nebol ich vykonávateľom. Vypaľovali sa obchody a vyhadzovali sa do vzduchu autá…“  Tvrdil, že bol len pri zakopávaní mŕtvoly. Po piatich dňoch obvinenie zrušili.

  Čo k tomu dodať? Bohyňa Spravodlivosti je slepá a Božie mlyny také pomalé...

Ukážka z knihy "Gorily v podsvetí":

http://www.marencin.sk/index.php?page=knihy&edicia=12&kniha=343