Gustáv Murín

Doplnok k čl. Gorila a spisovatelia III

  Po revolúcii 1989 ktosi osvietený dal spisovateľským organizáciám ako záruku finančnej sebestačnosti do vlastníctva budovu na Laurinskej ulici, kde sídli aj Klub spisovateľov. Za tých 22 rokov sa aparát organizujúci literárny život až siedmych spisovateľských organizácií zúžil na sem tam sa vyskytujúceho tajomníka, inak je chodba s kanceláriami spisovateľských organizácií väčšinu týždňa prázdna a šéfikovia sa tu zjavia hlavne kvôli kšeftom. Lebo za posledné dva roky kšeftovali tak úspešne, že dnes na túto budovu hrozí exekúcia pre nazaplatené účty za teplo, čo elektrinu. Muselo to byť? Samozrejme, že nie, keby sa sami spisovatelia starali o svoje bohatstvo, lebo v budove aj na účtoch mali ešte donedávna milióny. Lenže ani na dva roky trvajúce výzvy a varovania, že im ich vlastní zástupcovia vo svojom úzkom krúžku bez kontroly členstva prešustrujú aj gate, sa nikto, so vzácnou výnimkou PEN klubu, neozval, nikto nezaprotestoval, ani len hlas nezdvihol.