Gustáv Murín

Doplnok k čl. Gorila

Ukážka z knihy: Mafia v Bratislave, vyd. Marenčin PT, 2008

POLICAJTI NA ZLEJ STRANE

  Pokiaľ fungujú obranné štruktúry štátu (polícia, prokuratúra, súdy a väzenská služba) štandardne, nemá organizovaný zločin šancu prerásť do väčších rozmerov. Mafia dokáže roztiahnuť svoje chápadlá len vtedy, keď niektorá z týchto zložiek (ale väčšinou viaceré) neplní svoje povinnosti. Z tohto dôvodu bola Nežná revolúcia v roku 1989 vážnou skúškou základných funkcií štátu.

Kto proti mafii?
  Mafia u nás ovládla po roku 1989 sprvu ulice, z ktorých sa vytratili „skompromitovaní“, ale hlavne silne demoralizovaní príslušníci polície. Preto bolo možné, aby sa primitív typu Tutiho Daniša mohol rozdrapovať až tak, že za bieleho dňa rozkázal neznámej osobe na ulici, aby si vyzliekla rifle, lebo jemu sa páčia. Treba však dodať, že to boli roky, keď sa do politiky dostávali rovnakí primitívi, ktorých by bežne fungujúca spoločnosť nepustila v demokratickom parlamente bez ostrahy ani na záchod. A fungujú tam dodnes. V tomto smere sa mafiánski suverénni likvidujú ľahšie.
  Československo začiatkom 90. rokov naozaj ledva udržiavalo štandardné štátotvorné funkcie. Predovšetkým preto, lebo ho viedli ľudia, ktorí nikdy nezapochybovali o svojej genialite, a zároveň opakovane potvrdzovali svoju trestuhodnú neschopnosť v praktickom výkone moci. Volali po demokracii, ale neovládali podmienky jej bezpečnej prevádzky. Skutočnú ranu bezpečnostnej situácii zasadil absurdný dramatik Václav Havel svojou nemenej absurdnou prezidentskou amnestiou. Desaťtisíce kriminálnikov zaplavili krajinu v čase, keď boli bezpečnostné zložky v rozklade.
  V zúfalej snahe udržať v štáte aspoň aký-taký poriadok boli k policajným hliadkam nasadzovaní aj vojaci. V jednom prípade mal vojak odvahu zasiahnuť proti unikajúcemu zločincovi, ktorý strieľal na hliadku, a zastaviť ho výstrelom do nohy. Ale keď prišli novinári, aby ho za ten ojedinelý príklad statočnosti pochválili, odmietol prezradiť svoje meno z obavy pred pomstou podsvetia...

Dnes policajt, zajtra mafián?
  Znie to paradoxne, ale nie je nezvyčajné, že tí, čo zločincov prenasledujú, sa po odchode z činnej služby dostávajú na stranu zločinu. Konieckoncov – vedia o tom najviac.
  Elitný kat ruskej mafie Saša Makedonský bol bývalý policajt.
  V Bulharsku došlo dokonca k hromadnému prechodu prepustených policajtov na stranu mafie, ako o tom pre štúdiu novinárky Zoji Dimitrovej vypovedal policajný poručík B. K.:
  „Mohol za to Lukanov – pôvodne bol hnacou silou zmien, panoval v chaose, riadil ruku pomsty proti svojim exrivalom a proti Todorovi Živkovi. Vasila Ilieva, predtým majora štátnej bezpečnosti, po jeho smrti nahradil Čavdar Pisarski, takisto bývalý zamestnanec štátnej bezpečnosti. Boss inej bezpečnostnej služby s názvom „777“, Valeri Dimitrov bol tiež bývalý spolupracovník ŠtB. Svokor Iliu Petrova, generál Čergilanov, bol šéfom vojenskej kontrarozviedky. Dimiter Ivanov, bývalý šéf politickej polície, išiel po prepustení pracovať pre Iliu Pavlova. Vytvorila ich štátna bezpečnosť, aby zhrabla peniaze.“
  Názorným príkladom bol v Srbsku tzv. Zemun gang, ktorý mal aj svoju vlastnú „políciu“, na špinavé práce najímal zle platených štátnych policajtov a nakoniec si u niekoľkých policajných dôstojníkov objednal atentát na srbského premiéra Zorana Džindžiča, ktorý aj nemilosrdne vykonali.
  Na Slovensku tento jav v rozhovore s názvom V podsvetí sú aj bývalí príslušníci PZ SR, VB a ŠtB opísal vtedajší prezident PZ SR Ján Pipta takto: „... ešte v rokoch 1995 – 1997 bolo prostredie organizovaného zločinu čiastočne napojené na niektoré bývalé štruktúry SIS.“
  A tu sú príklady prebehlíkov na zlú stranu:
  CBS-ka Secura mala za spolumajiteľov napospol bývalých policajtov. Napríklad bývalý pracovník Prezídia PZ v Košiciach Ing. Peter Onuščák alebo manželka Petra Smerigu, ktorý čerstvo odišiel z polície, ale napríklad aj matka Tibora Danka, náčelníka Mestskej polície v Košiciach.
  CBS-ka Panda J. Tótha zamestnávala v mestečku, ako je Kráľovský Chlmec, až sto mužov, z toho mnohých funkčne vyšších i nižších bývalých policajtov.
   Jozef V. alias Fliper sa pasoval za vydierača vydieračov v Prešove. Pôvodným povolaním bol šéfom policajnej strelnice.
  Bývalými policajtmi sú aj Ivan a Libor Jakšíkovci, ako základ údajného gangu „Jakšíkovci“. Po prvý krát sa o nich verejnosť dozvedel začiatkom júna 2008 z článku Toma Nicholsona v novinách The Spectator. Podľa neho je Ivan Jakšík vo vedení firmy, ktorej platí za prenájom kaviarne Steam&Coffee ako spolumajiteľ aj súčasný minister vnútra Róbert Kaliňák. Jakšík a jeho spoločníci sú pritom monitorovaní Políciou pre podozrenie z rozsiahlej kriminálnej činnosti. Jeden z nich, Ivan Pokorný, je zároveň vo vedení bezpečnostnej služby A-team, ktorá robila ochranku strane Smer počas oslavy ich volebného víťazstva v roku 2006. Kaliňák prostredníctvom svojho hovorcu akékoľvek osobné kontakty s nimi poprel.

Mafia to zaplatí
  Vtedajší minister vnútra Vladimír Palko sa nesmierne rozčúlil, keď policajní odborári pri demonštrácii za vyššie platy vystavili transparent s nápisom – Keď nás nezaplatí štát, mafia to urobí rada. Pritom ide o základný prostriedok mafiánov, ako dosiahnuť nepostihnuteľnosť či dokonca priamu spoluprácu policajtov na zločinoch.
  „Každá organizovaná zločinecká skupina, nech je akákoľvek malá, chce získať súkromnú bezpečnostnú službu a vybudovať si kontakty na polícii, v štátnej správe a súdnictve. Bez týchto prepojení jednoducho nemôže fungovať,“ povedal pre časopis Život vtedajší 1. viceprezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak. Ako príklad môžeme uviesť gang devätnástich autičkárov pôsobiaci na západnom Slovensku a rozbitý políciou v júni 2003. Ich zatknutie logicky viedlo k policajtom, ktorí im pomáhali. Jaroslav Spišiak pre SME: „Bez účasti policajtov by autá nemohli legalizovať, hlavne na domácom trhu.“
  Pápayovci sa verejne vychvaľovali svojimi kontaktmi na SIS (zrejme cez Sýkoru) a policajtov. Nejednému občanovi Dunajskej Stredy sa stalo, že keď ho začali vydierať a obrátil sa o pomoc na políciu, v priebehu polhodiny mu „pápayovci“ volali znovu, aby „sklapol“ a políciu zbytočne neotravoval. Takže obete postupne prestali veriť v pomoc policajtov, ktorých považovali oprávnene za skorumpovaných „pápayovcami“.
  Známy je aj čerstvejší prípad michalovského policajta Michala P., ktorý mal za 10 000 korún mesačne poskytovať informácie z policajného prostredia zločineckej skupine Branislava Adamča. Špeciálny súd v Pezinku ho za to odsúdil na šesť rokov odňatia slobody a zároveň mu uložil zákaz výkonu funkcie verejného činiteľa na päť rokov. Expolicajt sa však voči rozsudku odvolal na Najvyšší súd SR.
  Podľa TV Markíza Adamčovi poskytovali dôležité informácie aj michalovský policajný riaditeľ ekonomickej kriminality Ján Ferenc a okresný riaditeľ v Michalovciach Juraj Guzej. Ten druhý priamo telefonicky varoval Adamča pred zatknutím. A aby toho nebolo málo istého Petra O. polícia sledovala a aj prichytila pri preberaní peňazí z vydierania. Prítomná bola aj jeho vážna známosť menom Adriana, dcéra policajného riaditeľa Guzeja.
  Citát z relácie Paľba (TV Markíza): „´Také opatrenia, aké sme prijali tu v Michalovciach, taký poriadok, nenájdete nikde v Európe. V Bratislave je taký bordel a sa tým nezaoberáte.´ Takto srandovne sa pred časom chvastal Guzej. Dnes by bol zrejme opatrnejší. Colné riaditeľstvo koncom minulého roka odovzdalo polícii nahrávku telefonického hovoru. Dvaja ľudia z podsvetia východného Slovenska – Adamčo a Pajdič - tam spomenuli nejakého Guzeja, ktorý dostal 200 000 Sk za to, že pustil echo podsvetiu tesne pred policajnou raziou na pašované cigarety. Faktom je, že práve Adamčo vtedy pred raziou včas utiekol, policajti ho chytili až neskôr v Maďarsku.“
  Rodinkárstvo medzi vysokopostaveným policajným funkcionárom a Albáncami zapletenými do obchodu s heroínom (za jedného z nich mala byť vydatá jeho dcéra), im malo pomáhať získavať bez problémov dlhodobé a trvalé pobyty, povolenie na podnikanie a nosenie zbraní. Podľa Košického večera práve títo Albánci sa mali dostať do konfliktu so Surovčíkom a jeho partiou. Na otázky novinárov o korumpovaní policajtov narkomafiou odpovedali funkcionári Ministerstva vnútra len vyhýbavo.
  V septembri 2008 denník SME opísal prípad kľúčového svedka Šimoniča, ktorý svedčil veľmi účinne v kauze „olejárskej mafie“ na Slovensku. Dva roky po tom, čo sa rozhodol spolupracovať s políciou, Šimonič tvrdí, že tí, čo rozhodujú o programe na ochranu, vlastne nechcú, aby sa svedkovia v najväčších prípadoch hlásili. Jeho samého totiž polícia odmietla chrániť, hoci je v jasnom ohrození života.
  Znepokojujúce správy priniesli médiá aj v prípade ďalšieho kľúčového svedka Rozsíka, chyteného po brutálnej vražde Kubašiaka, známeho tiež z kauzy „olejári“. Podrobnosti o jeho vyšetrovaní vynášal pre podsvetie funkčný policajt Alexander S.. Ohrození vysokí predstavitelia tohto nebezpečného gangu bývalých policajtov sa tak dozvedeli aj presný čas prevozu Rozsíka na vypočúvanie a ich auto zablokovalo auto prevážajúce tohto korunného svedka. Ako varovanie, aby mlčal. Keď to prokuratúra odhalila, okresný aj krajský súd odmietli vziať informátora mafie v policajnej uniforme do väzby. Vraj, keby chcel ovplyvňovať svedkov, už by to urobil.
  V tom istom mesiaci iný aktívny policajt viedol spolu s expolicajtom a dvoma komplicmi (jeden z nich je bývalý stolno-tenisový reprezentant) prepad pumpy v Nitre. Pri stíhaní začal streľbu na svojich poctivejších kolegov, ktorí sa lupičov pokúsili zadržať...