Gustáv Murín

Dopl. k čl. Mlčanlivý boss

1. všetko inak: Súd s Černákom a jeho ôsmimi komplicmi sa začal 3. 11. 1999 priamo v banskobystrickom Ústave na výkon väzby za prísnych bezpečnostných opatrení. Bol už medzi nimi aj Miloš Kaštan, ktorému sa podarilo unikať pätnásť mesiacov, ale nakoniec ho chytilo české policajné komando v Prahe. A to až po viacerých pokusoch, keď unikol vždy len akoby zázrakom. Mal však už tak zmenenú vizáž, že ho identifikovali až podľa odtlačkov prstov. Obvinení čelili žalobe zo siedmych trestných činov vrátane troch prípadov vydierania (pričom najdôležitejšie bolo svedectvo podnikateľa Mariána Karcela), daňového úniku a najzávažnejším bola vražda poľského megapodvodníka Szymaneka. V denníku Národná obroda vtedy Peter Vavro napísal: „V kauze Mikuláš Č. ide o prípad, ktorého rozsah a škála trestnej činnosti nemá obdobu v novodobých slovenských dejinách.“
JUDr. Ján Gereg tiež zdôrazňuje výnimočnosť procesu: „... opatrenia okolo Černáka sa mi zdali prehnané. Načo bolo dobré, aby helikoptéra lietala nad súdnou budovou počas pojednávania alebo pred ním? Nechcem to podceňovať, ale zdalo sa mi, ako keby silové zložky pred verejnosťou demonštrovali: ´Pozrite, ako sa snažíme, nič nepodceňujeme.´ A pritom na druhej strane kvalita zhromaždených dôkazov v spise bola rôznej úrovne.“

2. Sám to potvrdil: „Nepriznal som sa k zastreleniu Filipa, ale k účasti na jeho vražde. Iná výpoveď bola tá moja v dohodovacom konaní, ale to som už viackrát vysvetlil prečo som takto vypovedal a keď si pozriete foto z tej rekonštrukcie, tak samotní znalci uviedli, že Filip nemohol byť takým spôsobom zastrelený, ako som to ja v tej výpovedi tvrdil, že som strieľal... Keď sa skončila posledná rekonštrukcia prípadu Filip, tak som uviedol do zápisnice, že ďalej už odmietam vypovedať a podrobne tento môj celý postup vysvetlím na súde, t. j., prečo som vypovedal, ´priznal sa´. Dohadovacie konanie som začal preto, aby moje ´priznania´ nemohli byť voči mne použité, pretože tak to hovorí zákon.“

3. Hra o čas: Dňa 9. marca 2009, keď už sa schyľovalo k rozsudku, pred záverečnými rečami prokuratúry, vystupuje Černák so senzačným vyhlásením – bude vypovedať, ale s vylúčením verejnosti, pretože v jeho výpovedi zaznejú nové, doteraz nezverejnené skutočnosti, ktoré by sa mohli dostať na verejnosť prostredníctvom médií. Únik týchto informácií by vraj mohol ovplyvniť proces, prípadne výpovede ďalších svedkov, a je dôvodná obava, že by mohli zmariť aj iné trestné konania. K jednotlivým skutkom vypovedal podľa krajskej prokurátorky celé dva dni a pätnásť hodín. Podľa nej hovoril o priebehu skutkov tak verne, až sa k nim nepriamo priznal. „Opísal, ako si vybavovali účty v podsvetí. Nepoprel, že existovala organizovaná skupina černákovci.“ Priznal tiež, že pomáhal pri odstránení stôp po zavraždení Milana Šipoša a Emila Potáča, tento čin, ktorý sa stal v jeho firme, neoznámil a postaral sa aj o zakopanie ich tiel. Vynesenie rozsudku týmto úhybným manévrom oddialil o ďalšie mesiace. Ani to nepomohlo.