Otázka:   Takýto veľký záujem iste súvisí aj s tým, že obyvatelia Japonska sa dožívajú v priemere najdlhšieho veku na svete. Čo k tomu prispieva?
Odpoveď: Vďaka už spomínanej štúdii vieme, že úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby je napríklad v Škótsku ďaleko vyššia, než u nás. To súvisí s vysokým obsahom taurínu, ktorý je prítomný v jedlách z morských rýb patriacich do našej každodennej stravy. Táto látka znižuje krvný tlak a hladinu cholesterolu v krvi. Taktiež je vďaka morským rybám v Japonsku vyšší príjem fosfolipidov. To prispieva k dlhovekosti najmä vďaka vplyvu týchto látok na bunkové membrány.

Otázka:      Čitateľov na Slovensku pochopiteľne bude zaujímať, či sa takýto prínos dá očakávať aj od iných, než morských rýb?
Odpoveď:  V Japonsku konzumujeme hlavne morské ryby, ale zdravé sú aj sladkovodné. Obsah užitočných fosfolipidov je v nich však nižší. Nesmieme však tiež zabúdať na nízky obsah soli v tradičnej japonskej strave. Skúmali sme deväť populačných skupín v Japonsku a zistili, že priamo v strede hlavných ostrovov, pod horou Fuji v prefektúre Shizuoka je príjem soli chvályhodne nízky. Najnižší je u obyvateľov Okinawy. Tí sú zároveň najdlhšie žijúcimi obyvateľmi v Japonsku a teda aj na svete. Ale aj u afrických Masajov je nízky príjem soli a vďaka tomu sme medzi nimi nenašli ani jedného pacienta s vysokým krvným tlakom.

Otázka:    Práve spomínaná Shizuoka je aj centrom pestovania zeleného čaju. Aký je Váš názor na súvis medzi vysokou konzumáciou tohto typu čaju a dlhovekosťou Japoncov?
Odpoveď:  Túto súvislosť sme tiež skúmali v rámci nášho programu podporovaného Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ukázali sa tak pozitívne účinky pitia zeleného čaju na ukazovatele rozhodujúce o výskyte kardiovaskulárnych ochorení. Medzi iným je to spôsobené aj prítomnosťou katechinínov a antioxidantov v zelenom čaji.

Otázka:    Vo Vašej súhrnnej prednáške na tejto konferencii, ale aj vo Vašich odborných prácach, spomínate význam rybieho oleja pre prevenciu kardiovaskulárnych chorôb. Musím však poznamenať, že aj u nás sme zažili osvetovú kampaň za podávanie rybieho tuku deťom a dodnes si na to mnohí spomínajú priam s odporom...
Odpoveď:  Áno, to chápem. Rybí olej nie je chutný. Preto je takýto priamy príjem naozaj nie najšťastnejší. Na druhej strane naša celosvetová štúdia jasne potvrdila, že fosfolipidy obsiahnuté v tomto oleji sú veľmi dôležité pre prevenciu tých chorôb, ktoré sú dnes najčastejšou príčinou predčasných úmrtí, ako napríklad infarkt. Vďaka vysokému príjmu tejto zložky potravy v dennej diéte Japoncov, máme najnižší výskyt týchto chorôb na svete. Pozoruhodné potvrdenie sme získali vďaka populácii japonských prisťahovalcov v brazílskom Campo Grande. Tí za desaťročia života na novom kontinente opustili tradičný japonský jedálny lístok a namiesto denného príjmu jedál z rýb, konzumujú ich v priemere len raz za dva týždne. Následkom toho je ich priemerná dĺžka života až o 17 rokov nižšia než v domovskej krajine. A to pritom prišli priamo z Okinawy, ktorej obyvatelia sa tešia najdlhšej priemernej dĺžke života na svete. Neostali sme len pri konštatovaní, ale navrhli sme aj potvrdenie tohto zistenia pokusom s dobrovoľníkmi vo veku 47 až 57 rokov. Ponúkli sme im denný príjem 3 gramov rybieho oleja a 5 gramov prášku z morských rias. Tiež sme im ponúkli možnosť konzumácie 50 miligramov sójových izoflavónov denne. Výsledkom bolo preukazné zníženie krvného tlaku, cholesterolu a ďalších zdraviu škodlivých látok v krvi.

Otázka:     Pán profesor, vo Vašich prácach propagujete sójové bielkoviny ako významnú súčasť prevencie civilizačných chorôb. Podobne ako v prípade rybieho oleja sme u nás nedávno zažili aj módnu vlnu jedál zo sóje. Dnes už až taká populárna v našej krajine nie je...
Odpoveď:  Áno, vieme, že sójové produkty veľmi nechutia, pokiaľ nie sú tradičnou súčasťou jedálneho lístka ľudí tej-ktorej krajiny. Preto sme pripravili špeciálny chlieb, ktorý obsahuje sójové bielkoviny, izoflavóny a aj rybie mastné kyseliny. V pokusoch s dobrovoľníkmi sme vyskúšali tento chlieb a zistili, že už po ôsmich týždňoch sa dostavilo výrazné zlepšenie preventívnych účinkov u tých, ktorí tento chlieb denne jedli. Napríklad zatiaľčo celková hladina cholesterolu v ich krvi klesala, podiel prospešného HDL cholesterolu stúpal.

Otázka:    Tradičný príjem sójových bielkoví teda potrebuje v európskych krajinách nové formy?
Odpoveď: Iste, v Škótsku je napríklad veľmi vysoká úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby. Konzumujú veľa mäsa, chleba a solených zemiakov. Nemajú v strave dostatok zeleniny a úroveň antioxidantov je u nich nízka. Neobľubujú tiež jedlá z rýb ako je to bežné v Japonsku, alebo Číne. Porovnaním našich výsledkov z roku 1987 s opakovanou štúdiou v roku 1999 sme zistili zvýšené riziko kardiovaskulárnych chorôb. Odporučili sme im preto jesť tofu, keďže aj v Škótsku je na trhu. Ale bolo naozaj ťažké, aby to akceptovali. Pre nich nemá tento sójový syr dostatočne výraznú chuť, je mäkký až mazľavý a nevonia im nijako lákavo. Prišli sme teda s nápadom ponúknuť dobrovoľníkom želé obsahujúce 50 miligramov izoflavónov denne. Po ôsmich týždňoch sa prejavilo výrazné zníženie krvného tlaku  a ďalšie priaznivé sprievodné znaky.

Otázka:      Je, podľa Vás tá diéta tohto typu je použiteľná denne?
Odpoveď:  Samozrejme, naše výskumy potvrdzujú, že 25 gramov sójových bielkovín denne má preventívne účinky v prípade srdcových ochorení. V Japonsku je takáto stravná dávka samozrejmosťou, pretože sójové bielkoviny prijímame v tradičných jedlách akými sú polievka Miso, alebo špecialita Nato, neodmysliteľné tofu a iné. U dobrovoľníkov  na Havaji, kde sa konzumné návyky japonskej populácie dramaticky zamerikanizovali, sa následky dostavili v ich nižšom priemernom veku. Našou sójovou intervenciou sme u dobrovoľníkov  dosiahli nižší krvný tlak i hladinu cholesterolu, najmä LDL formy.

G. Murín: Ďakujem za rozhovor, pán profesor.