POLITICI A MAFIA

  Tých, čo aspoň trochu sledujú základné charakteristiky a vývoj organizovaného zločinu, spojenie politikov a mafiánov neprekvapuje. Zdá sa však, že najviac prekvapuje politikov samých, najmä ak niekto ukáže prstom aj na nich. Začiatkom roka 2004 vyvolal v slovenskom parlamente rozruch rozhovor, ktorý médiám poskytol vtedajší 1. viceprezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak. Nevyhol sa ani odpovedi na priamu otázku, či je organizovaný zločin prepojený so zákonodarným zborom, a potvrdil, že chápadlá mafie siahajú až tam. Ach, tá urážka, to zneváženie parlamentu, spochybnenie najvyššieho zákonodarného zboru! Najviac sa rozčuľoval poslanec HZDS Ladislav Polka, ktorý sa neskôr verejne prihlásil ku kontaktom s mafiánskym bossom Svobodom. No a ďalší poslanec HZDS Gustáv Krajči, ktorý sa preslávil aj tým, že ako minister vnútra v roku 1997 otváral jeden z novovybudovaných objektov ministerstva vnútra takmer plece pri pleci s údajným bossom všetkých bossov Mikulášom Černákom. A Vlastimil Vicen, privatizér a exposlanec HZDS, na otázku časopisu Týždeň o prepojení politickej moci a organizovaného zločinu v ére mečiarizmu reagoval takto: "Cez moju osobu prerastal do parlamentu zločin. Ja som to všetko organizoval a som prekvapený, že ste na to ešte neprišli."
  Inak bolo ticho. Akurát šéf Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek na dodatočné otázky redaktorov časopisu Live! povedal: "Ide o to, do akej miery toto zločinecké zoskupenie ovplyvňuje politiku štátu, právny systém a rôzne financovania. Dôležité je, do akej miery ohrozuje základy právneho štátu. Ide o určenie miery vplyvu, ktorý je u nás dosť výrazný." Pre časopis Týždeň zároveň pripustil, že niektorí politici vytvárali podmienky na organizovanú trestnú činnosť. Konkrétne pri kšeftovaní s vykurovacími olejmi. "Vedeli sme, že zločinecké skupiny sa snažia využiť cenové rozdiely v spotrebnej dani medzi naftou a minerálnymi olejmi. Ako vyšetrovateľ som na podobný problém narazil už v rokoch 1993 - 1994. Stačila by jednoduchá legislatívna zmena, a bolo by po probléme. Roky sa to vedelo, no nikto to neriešil. Kladiem si otázku, či to nebolo preto, aby tento druh trestnej činnosti nerušene pokračoval."
  Po rokoch vplyv mafie na parlament potvrdil generálny prokurátor Dobroslav Trnka slovami: "Od roku 1989 a potom aj po vzniku Slovenskej republiky sa vytvárala legislatíva, ktorá umožňovala holandské dražby, nekontrolovateľnú privatizáciu, ktorá umožňovala krach bankových domov, na to tu však bol parlament. Zoberte si, kto za čo hlasoval..."
  Mimochodom, v kauze naftárskej mafie sa do podozrenia dostala aj poslankyňa SDKÚ Libuša Martinčeková. Podľa Jaroslava Spišiaka pritom zisky z obchodovania s ľahkými vykurovacími olejmi tvorili najvýznamnejšie príjmy organizovaného zločinu na Slovensku. Jozef Šátek na tému trestnej činnosti tzv. bielych golierov dodal: "Predpokladám, že vzhľadom na miliardové majetky, o ktoré išlo v niektorých prípadoch, narazíme na ekonomicko-mocenské zoskupenia aj v kauzách konkurznej mafie."
  Ľudia, ktorí disponujú takto nakradnutými obrovskými prostriedkami, sú ideálnymi partnermi tých politických strán, ktoré sa nepýtajú, odkiaľ prichádzajú financie na ich činnosť. Napríklad od nemajetných dôchodcov, ktorí ich prinášajú v igelitkách. Následne sa vplyv mafie na politiku prejavuje aj tým, že nepohodlní a príliš aktívni policajní predstavitelia sú odvolávaní. Tak prišiel o miesto najskôr spomínaný Šátek a s nástupom novej vlády za účasti HZDS aj Jaroslav Spišiak a všetkých osem krajských policajných šéfov.
  Pravda sa ukázala...

(vybrané z knihy "Mafia v Bratislave")